Picasso dobre vedel, čo hovorí. Je to odpoveď na otázku, načo nám je umenie. Keď počujeme našu obľúbenú pieseň, alebo vidíme dobrý film, divadelné predstavenie, či krásny obraz, môžeme zažiť povznášajúci pocit, ktorý nás nachvíľu vytrhne z každodenného života. Ja ten pocit zažívam na hodinách výtvarnej výchovy, keď vidím tie krásne obrazy, čo naši študenti maľujú.

V stredu 1. októbra bolo v internátnej kaplnke nezvyčajne rušno. Stretli sme sa, aby sme spolu s Eucharistickým Kristom prosili o pokoj vo svete a za našich prenasledovaných bratov a sestry.

Jedného krásneho dňa napadlo nášmu milovanému p. prof. Gurbiczovi, že nebolo by od veci, keby sme sa angličitinu učili aj trochu iným spôsobom ako vysedavánim v triede. A zavolal nás do divadla.

Tento rok sme začali internátnu „čajovňa TOUR“. Zistili sme, že milujeme nočné čajíkovanie pri sviečkach a klavírnej hudbe.

Dňa 16.septembra 2014 sme my, žiaci 1.A, išli do školy s veľmi dobrou náladou a s batožinami v rukách. A to nielen preto, že sme sa učili iba päť hodín, ale najmä preto, že potom nás autobus odviezol na Lukov dvor na duchovnú obnovu.

Hneď na začiatku školského roka sme sa dohodli, že si spravíme zoznamovací výlet na Zobor. Minulú nedeľu nám počasie neprialo, ale dnes (21.9.2014) nastal ten správny čas.

Prvú úlohu na zoznámenie a rozbeh hodín UKL zvládli prváci na jednotku – výtvarné, estetické, dekoratívne, netradičné.... nech akýkoľvek prívlastok dáme týmto menovkám, sú jednoducho zaujímavé!

Zadanie úlohy: „Dostali ste zápalku. Počas hry ju vymeňte u okoloidúcich za iný predmet. Môžete vymieňať novonadobudnuté predmety niekoľkokrát.“

Koľkokrát som zabudla, ako sa volá to dievča. No nič, spýtam sa jej to znova.

Áno, nie každý má takú dobrú pamäť ako Barborka Štrbová, ktorá z fleku zopakovala správne 21 mien nových internátnikov potom, čo ich počula len raz. A keďže som nedostala do vienka Barborkinu pamäť (a nie som v tom sama), uvítala som večer plný zoznamovačiek. Boli kreatívne. A my tiež. Aspoň dúfam.

Fotogaléria

(text: Katka Vargová)