O TOM, AKO SA GCMÁCI VYBRALI DO NEMECKA

Tridsiateho septembra dvetisícdevätnásť o siedmej hodine ráno zo štadiónu v Nitre mal vyraziť autobus s dvadsiatimi študentmi, dvomi profesormi z GCM a samozrejme s pánom autobusárom smerom do Ambergu. Aj vyrazil s párminútovým meškaním a pre tých menej znalých geografie; Amberg leží v Nemecku, konkrétne v Bavorsku. Tam má GCMko partnerskú školu, s ktorou každoročne organizuje výmenný pobyt. Tento rok sa v období od už spomínaného tridsiateho septembra do štvrtého októbra dvadsať žiakov z tried II.N, III.N, IV.N a II.A pod taktovkou pani profesoriek Jakubičkovej a Miklášovej vybrali na spoločné dobrodružstvo za zlepšením jazykových znalostí z nemčiny.

Cesta, ktorú sme vopred odhadovali na deväť hodín, sa predížila na okrúhlych desať a keď sme už konečne dorazili do Ambergu, boli sme radi, že sme boli radi. S úľavným vydýchnutím sme si našli každý svoju Gastschwester, napapali sme sa koláčikov, ktoré nám pripravili na uvítanie, a dali sme si okružnú jazdu po škole. Vysilení z celodenného sedenia na zadkoch sme sa hodili do dočasných postelí, aby sme nabrali sily na ďalší deň. V utorok nás čakalo nemecké vyučovanie. Asi nebolo prekvapením, že sme toho až tak nevyrozumeli, zvlášť na nemčine. Napriek tomu to bola rozhodne zaujímavá skúsenosť. Pár postrehov, s ktorými by ste mali byť oboznámení, než sa vyberiete na túto školu: 1. Za celý deň sú len dve prestávky – dvadsať minútová po druhej hodine a desať minútová po štvrtej. Skonštatovali sme, že by sme nedokázali takto fungovať, keďže sa vyskytujú situácie, keď domáce úlohy buď dorábame alebo opisujeme cez prestávky. 2. Na celej škole je prísny zákaz mobilov. Naozaj len horko-ťažko nájdete dievča, ktoré nabralo odvahu prescrollovať instagram cez voľnú chvíľku. 3. Na obed sa nechodilo do Mensy, ale išli sme sa vyvetrať do mesta, kde sme si kúpili nejaké kebaby. Keď sme zvládli školu po nemecky, čakala nás návšteva Bürgermeistra. Po prejave, ktorému stopercentne rozumeli snáď len straší žiaci, Nemky a panie profesorky sme si dali rýchlo prehliadku (veľmi pekného) úradu a ešte spoločnú foto. Nasledovala čosi ako „mestská hra“, modlitba v kostole Mariahilfsberg, a potom sme sa rozlúčili s kamošmi a išli späť domov.  Streda ráno začala riadne chladne, takže sme museli vytasiť kabáty a šále a dobre sa zababušiť pred výletom do Norimbergu. S Nemkami sme sa pekne-krásne do nášho autobusu pomestili. Zaujímavé to začalo byť, keď sa nám podarilo zraziť značku „zákaz vjazdu“. Stále mám pocit, že to bol vlastne len prefíkaný Boží plán, keďže sme museli zostať v autobuse, kým neprišli policajti a akurát vtedy sa rozpršalo. Policajti po približne hodinovom čakaní predsalen prišli a z celého toho zážitku napokon vyplynulo, že žiadnu zrazenú značku nenašli. Keď sa slniečko konečne uráčilo poctiť nás svojou prítomnosťou, profesorky nás vypustili v menších skupinkách do ulíc Norimbergu, aby sme presnorili nové mesto našimi slovenskými nosmi. Po približne troch hodinách sme sa šťastlivo stretli v plnej zostave (nie, ani Miloš sa nestratil) a bez ďalších zrazených (a zmiznutých) značiek prišli do Ambergu. Štvrtok bol v Nemecku štátny sviatok, čiže sme mali program podľa zváženia našej Gastfamilie. Väčšina z nás sa vybrala pozrieť na Dult (unseres kleines Oktoberfest). Pre lepšiu predstavu táto zábava pozostávala z kolotočov (na ktorých sme sa poriadne vybláznili) a stánkov s jedlom a pitím (hranolky tam robili riadne dobré). A po štvrtku v znamení jedla a kolotočov prišiel piatok. Strávili sme štyri hodiny v škole, mali sme prvopiatkovú omšu (v prekrásnom barokovom kostole) a potom nás čakal už len Heimfahrt. Síce boli položené otázky typu: ,,Habt ihr auch Züge?“ a pri stretnutí s našimi chlapcami Nemky reagovali: ,,Junge!“, zvládli sme výlet na výbornú. O tom, ako sa páčilo študentom našej školy na výmennom pobyte, som sa popýtala a odpovede na jednotlivé otázky boli nasledovné:

K čomu ťa Amberg motivoval a čím ťa obohatil?

,,Keďže som sa ocitla v neznámom nemeckom prostredí, bola som nútená rozprávať väčšinu času po nemecky, a tak sa mi podarilo precvičiť si nemčinu.”

,,Obohatil ma tak, že som zistila, že v Nemecku nechcem chodiť doškoly, keďže by mi to tu chýbalo a rozhodne obohatil moju slovnú zásobu.”

,,Konečne som sa naučila, že doch je predsa. A tak som sa s mojou nemkou povyprávala a bola to super skúsenosť rozprávať sa aj s native speakerom.”

,,Motivoval ma, aby som sa viac začala učiť nemčinu a rozšíriť svoju slovnú zásobu aj cez komunikáciu s ľuďmi, ktorí sú priamo z Nemecka.”

Aká bola najlepšia časť programu?

,,Najviac sa mi páčil výlet do Norinbergu, keď sme sa tak po skupinkách prechádzali po meste a rozprávali sa. A tiež bola super mestská hra po Ambergu.”

,,Vo štvrtok sme boli vo Freizeitparku. Keď sme sa pustili na tých horských dráhach, tak som sa strašne bála a na plné hrdlo som zarevala, že ja tam zomriem, samozrejme po slovensky, a tak sa na mňa divne kukli, ale boli to Chorváti, tak to asi bolo tým...”

,,Bola som sa kúpať a musela som viesť dvojhodinový rozhovor vo vírivke.”

,,Norinberg a potom keď sme mali vo štvrtok voľno, tak sme išli na Laser Game do Norinbergu, ale, to be honest, na Slovensku je lepšia. A boli sme ešte tiež na sushi, to bolo super.”

Išla by si do Ambergu ešte raz?

,,Určite hej, lebo som  si tam našla aj nové kamošky.”

,,Áno, stopercentne, len určite nie nastálo.”

,,Asi áno, ale len keď nebudem mať veľa učenia.”

,,Samozrejme, najradšej by som išla k tomu istému dievčaťu.”

Takže, milý záujemca o tento výlet, ktorý by sa mal uskutočniť opäť nabudúci školský rok, presnejšie sa obraciam na terajších prvákov-nkárov, ak ešte stále váhaš, či ísť alebo neísť, vrelo do toho! Máš jedinečnú možnosť posprechovať aj s ľuďmi made in Germany (samozrejme, hocikedy choď za Schwester Clarissou, potešíš ju, keď na ňu začneš nemecky) a keby ti náhodou nesadla tvoja nemka, tak aspoň uvidíš krásne mesto a nadýchaš sa zahraničného vzduchu. Pozor! Miesta sú obmedzené, sestra berie len dvadsasť ľudí, tak pri prvej príležitosti, radím prihlásiť sa, keďže mne osobne sa takmer neušlo miesto. A ak si chalan a váhaš, či je dobrý nápad ísť na školu plnú nemeckých dievčat, Miloš prežil celých päť dní, tak to zvládneš aj ty!

Fotogaléria

(text: Lenka Huceková, II.N)