Ani sme sa nenazdali a rok ubehol ako voda. Chodbami gymnázia rozvoniavala káva, stôl zaplnili tanieriky s dobrotami. Opäť sme sa stretli na našom už tradičnom jesennom posedení. Tento rok nás najnovšími vychytávkami ako si správne pripraviť kávu cez aeropress poučil domáci barista Jarko Votoček a jeho asistent Rišo Gurbicz.

Každú stredu sa stretávajú primani a sekundáni na ruženci. 11.11. na slávny sviatok svätého Martina sa ruženec začal tým, že sme si so sr. Margarétou  Martinou zaspievali pesničku.

Dňa 5.11.2015 sme sa zišli, aby sme spojili dva životy. Život triedy Prima so životom ich triednej pred tvárou GCM. A keďže to bola veľmi významná udalosť, potrebovali sme aj významných svedkov, a tými nebol nik iný ako postavičky Disney!
Svadobný obrad sme začali slávnostným príhovorom, potom sme za hudby svadobného pochodu predstavili postavy, a napokon oddávajúci prečítal svadobný sľub, ktorý primani potvrdili tým, že ho zopakovali. Nasledovala oficiálna časť prijatia primanov do rodiny GCM = imatrikulácia, to znamená postriekanie primanov rozprašovačom na vodu a následné solenie tvárí trblietkami. A aká by to bola svadba, keby sa zväzok nepotvrdil bozkom? A preto ich pár rozdali Ruženka (chlapcom na líce) a Woodey s Krystofom (dievčatám na ruku). Zostali po nich krásne červené pečiatky, ktoré výborne doplnili trblietavý nóbl look.

9. novembra sme sa zúčastnili zaujímavého programu na Univerzite Konštantína Filozofa, ktorý si pre nás pripravili študenti germanistiky. Plní očakávania sme sa vybrali po schodoch do modrej budovy, ktorá bola zároveň katedra nemeckého jazyka. Naše kroky viedli najprv do miestnosti so zelenými dvermi, kde nás vítali usmiati mladí ľudia. Predstavili nám známe rozprávky bratov Grimmovcov, ktoré sme spoznali aj v nemeckej forme.

Táto pieseň nás sprevádzala počas celého anglického ruženca, ktorý sa uskutočnil 4.11.2015 po vyučovaní v internátnej kaplnke, kde sa diali veľké veci. Zachraňovali sme duše z očistca. Verím, že v ten požehnaný čas sme si vytvorili veľa mnohých priateľstiev teraz už s vyslobodenými dušičkami a že na náš malinký príhovor Boh prijal mnoho duší do neba. Síce tých osem dní počas, ktorých sme mohli získať odpustky pre duše v očistci vypršalo, spomeňme si na nich i dnes. Veď oni nám to sto násobne v nebi oplatia.

Táto veta niekoľko násobne platí pre udalosť, ktorá sa udiala v pondelok, 9. novembra, cez veľkú prestávku. Celoročnými hosťami v našich triedach sa totiž stali svätí, ktorých losovali triedni zástupcovia. Stanú sa našimi patrónmi, pomocníkmi, orodovníkmi a spoločníkmi vo veľkom „závode, ktorý máme pred sebou“ (porov. Hebr 12, 1).

Pred "Zimákom" čaká 23 od zimy sa trasúcich GCM-ákov. Prečo? Pretože ideme do Bratislavy na exkurziu. Pred brány Devína sme sa dostali ešte polhodinu pred otvorením, ale milý pán sprievodca bol natoľko ústretový, že nás pustil aj skôr. Trochu sme mrzli a trochu spomínali na štúrovcov a náš Adam (horolezec/skaut) si vyskúšal, aké to je liezť po zrúcaninách. Zahanbiť sa nedala ani Naty, ktorá ho nadšene nasledovala. Inak aj výhľad na sútok Dunaja a Moravy je pôsobivý!

Takto znie slogan, ktorý láka návštevníkov Viedne, hlavného mesta Rakúska, ktoré sme  navštívili 21.10. My, t.j. žiaci druhej, tretej a štvrtej triedy  s p. prof. Kollárovou, p.prof.  Žebrákom a  sr. Clarissou. Naším prvým cieľom bola slávnostná sieň Rakúskej Národnej knižnice v areáli Hofburgu (pre tých, ktorí to chcú vedieť presne – na Jozefovom námestí oproti augustiniánskemu kostolu). Vedľa knižničnej sály na prvom poschodí sa tu nachádzali dve výstavy a to súkromná výstava rakúskeho klenotníka s  antickými šperkami s kultúrnohistorickými šperkami z južnej a juhovýchodnej Ázie. 

Branné 1.N alebo náš prvý nemecký oddych

Myslím si, že každý študent vie, aké 2 otázky sú v škole najpoužívanejšie. Jedna z nich je: "Kedy zvoní?" a tá druhá, najčastejšie používaná počas prestávok, je "Čo máme?" Odpoveď býva napríklad biológia, chémia, matika, angilna.