Žiaci 4.A sa rozhodli hromadne rebelovať voči najvyššiemu zákonu (t.j. školskému poriadku) a porušiť hneď niekoľko predpisov v rade. Hazardné hry, vyzývavé oblečenie, alkohol, fajčenie, či dokonca používanie mobilných telefónov v škole však boli len predzvesťou iného trestného činu klasifikovaného ako mimoriadne závažný.

Sviatok patrónov našej školy sme si pripomenuli v pondelok, 15. 2. spoločnou školskou svätou omšou.

Zavítal k nám bývalý GCM-ák páter Ignác Kudlačák, ktorý s veľkou vďačnosťou spomínal aj na školské časy strávené na GCM.

Prajeme mu veľa síl v jeho misii pri Rimavskej Sobote a ďakujeme mu za novokňazské požehnanie.

Bola to práve naša škola, ktorá po školskom kole prvýkrát dostala možnosť zorganizovať okresné aj krajské kolo olympiády v anglickom jazyku.

Počas troch dní uplynulého týždňa sme sa zúčastnili s oktávanom Michalom Porubským na celoslovenskom kole súťaže ZENIT v programovaní. Bola to už Mišova tretia účasť (doteraz skončil raz prvý a raz šiesty). Súťaž sa konala v Prešove.

Vo štvrtok, 10. decembra 2015, sa dve žiačky našej školy - Zuzana Petríková z tercie a Karolína Líšková z 9.B (ZŠ sv. Svorada a Benedikta) - vydali na ZŠ Benkovu, aby reprezentovali našu školu v Okresnom kole Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry.

Neformálne stretnutie s rodičmi z 1.N s kultúrnym programom a dobrotami

(8.2. 2016) Očakávanie, radosť a aj jemná tréma nás sprevádzali celým dňom. Posledná skúška a onedlho na ostro. Miestnosť pripravená, už len posledné úpravy a nápis "Pizza Hut".

Okrem "pani profesorky Švecovej" prišli aj sestričky Clarissa a Josefa, pani triedna profesorka a na náš program sa prišiel pozrieť aj páter Peter. Každý rodič pri príchode prispel na náš stôl s dobrotami a program sa mohol začať.

Čo ? No predsa sme sa opäť stali majstrami okresu v basketbale chlapcov SŠ! Možno sa pýtate ako sa to podarilo? Odpoveď je jednoduchá – stačí hrať kolektívnu hru ako kolektív a dať do toho srdce a radosť z hry.

Na prvý zápas sme nastupovali proti minuloročným víťazom – Športové gymnázium. Viem, žreb nebol ideálny, ale s každým sme museli hrať skôr či neskôr. Úvod nám síce nevyšiel, bol poznačený nervozitou a opäť sme si museli zvykať na veľké ihrisko, ale potom sa chalani chytili, začali padať prvé koše a začalo sa aj meniť skóre v náš prospech. Súper ostal nervózny a zrazu my sme hrali v pohode. Záver bol veľmi emotívny. Po poslednom hvizde vytryskol gejzír radosti a vedeli sme, že všetko máme v rukách my.

Keďže sa v piatok 29.1.2016 na našej škole z dôvodu štrajku neučilo a nemohli sme odovzdať výpisy známok svojim triedam, rozhodli sme sa odovzdať niečo cennejšie, našu vlastnú krv.