A máme za sebou krásnu októbrovú akciu, prostredníctvom ktorej sa  študenti nižšieho stupňa mohli tiež stať „misionármi“.

V malej telocvični sme si s našimi hosťami - sestričkami Luciou a Piou z kongregácie Misionárok služobníc Ducha Svätého - najskôr pozreli krátky film, ktorý bol o deťoch bez domova na Ukrajine.  Bol silným svedectvom o tom, že rodiny a prostredie, v ktorom žijeme, je pre nás veľkým pokladom, o ktorý sa musíme neustále s láskou starať – my rodičia i deti.

viac

„Ďakujemééé!“ kričali všetci v autobuse pri odchode z viedenskej ZOO. Síce sme boli unavení a pomaly už ani nevedeli stáť na nohách, pekné zážitky stáli za to.

O ôsmej sme nastúpili do autobusu a o pár hodín už Viedeň vítala slovenských turistov z GCM. Ešte v autobuse sme dostali mapu ZOO a plán úloh od Sr. Clarissy, ktoré boli sprevádzané študentskými poznámkami typu „No jasné, vedela som, že bez tohto sa Viedeň nezaobíde.“

viac

Keď nám sestra Clarissa povedala, že máme možnosť ísť do kňazského seminára počas semináru z nemčiny, neváhali sme. Preto sme sa v stredu (28.9.2016) zúčastnili zaujímavého nemeckého výkladu o kňazskom seminári. Niektorým z nás boli tieto priestory známe a pre niektorých to bola prvá návšteva tohto miesta. Touto zaujímavou budovou nás sprevádzal rektor kňazského seminára Mons.ThDr. Pavol Zahatlan, PhD., ktorý nás ohúril svojou nemčinou. Sprvoti sa bál, že mu nebudeme rozumieť, ale my sme sa nedali zahanbiť.

viac

Pre gymnaziálnu kapacitu mozgu nebude tak zložité predstaviť si prosto vyzerajúci listnatý strom. Spoločne si ho zaradíme do postjesenného obdobia, a hľa, uzrieme, ako poeticky zhadzuje záťaž zo svojich vztýčených drevených ramien. Teraz nasledujú dve otázky v jednej: Potreboval tak urobiť alebo tak malo byť?

Do paralely k nášmu modelovému rastlinnému organizmu si môžeme dosadiť aj akciu od 8. – 12. septembra (pár dní dozadu). Harmonický zhluk týchto dní odniesol aspoň na chvíľu naše vnímanie medzi múry jedného z najkrajších kláštorov Európy, Heiligenkreuzu; do citeľnej bázne Mariazellu; doprostred tónov gregoriánskeho chorálu; do tajomstiev kláštora v Mayerlingu; v radosti z modlitby, so živou vierou a spevom na perách.

viac

Školský rok 2016/2017 sme začínali v chráme sv. omšou, ktorú slúžili traja kňazi: generálny vikár Mons. Peter Brodek, školský kaplán Peter Šabo a vdp. Juraj Musil.

V úvode sme pozývali medzi nás Ducha Svätého piesňou Veni Sancte. V kázni Mons. Brodek spomínal na príhodu, ktorú zažil ešte ako kňaz v jednej farnosti. Cestoval autom na sv. omšu do menšej obce a vedľa cesty stopovala jedna pani.

viac

Včera sme sa vrátili z duchovných cvičení (exercícií), ktoré sme už tradične absolvovali v krásnej dedinke Čičmany. Duchovne nás viedol vdp. Igor Hanko v spolupráci so školským kaplánom pátrom Petrom a sestričkami z Rodiny Panny Márie.

Naším skutočným sprievodcom však bol vzdelaný výrobca stanov sv. Pavol (Šavol) z Tarzu. Život a dielo tohto apoštola - evanjelizátora bolo hlavnou témou prednášok. Veľmi sa mi osvedčila aplikácia Biblia, vďaka ktorej som mohol kedykoľvek čítať Pavlove listy plné múdrosti adresované rôznym skupinám ľudí tej doby.

viac

V poslednom mesiaci školského roka 2015/2016 druháci na hodinách informatiky tvorili webové stránky. Obsahovo sú naozaj pestré, graficky celkom slušne zvládnuté.

Okrem dobrej známky si najlepší zo študentov zaslúži aj drobnú odmenu. O tom, kto to bude, rozhodnete vy v hlasovaní. Do konca prázdnin môžete hlasovať za najlepšiu webovú stránku a my v septembri víťaza odmeníme!

viac

(text: Mgr. Jaroslav Votoček)

Všetko to začalo koncom druhého polroku zasnívaným pohľadom do budúcnosti : „Chalani, musíme si spraviť vlastné video, v ktorom budeme hrať hlavné postavy!“Táto predstava sa však stále vzďaľovala každou písomkou, odpoveďou, školskými akciami a v našom prípade aj internátnymi záležitosťami. Jednoducho, túžba bola ale čas nám stále utekal. Zdalo, že sa všetko rozplynie ako para vo vzduchu, no vtom znenazdajky zasiahol pán profesor Votoček, keď na jednej hodine informatiky capol po stole a so svojim typickým úsmevom len tak popri reči dodal : „Tak vážení, ku koncu roka vás čaká ešte urobiť jeden projekt. Môže to byť dotazník spojený s grafmi alebo .... video .Samozrejme, každý sám za seba.“ Vtom Mišovi (hlavnému iniciátorovi a tvorcovi videa) zasvietila nad hlavou žiarovka . Nenápadne sa vo vrave, ktorá nastala po p. profesorovom prejave presunul ku katedre a položil otázku: „Pán profesor, nemohli by na veľkom videu popracovať aj štyria ľudia ?“Pán profesor po chvíľkovom pohľade z očí do očí s úsmevom od ucha k uchu odvetil: „Tak to by nešlo.“.... O pár hodín začal Mišo s prípravami deja. Rozmýšľal deň a noc a nakoniec zostavil prípravnú verziu . Dal nás dohromady (Mišo, Lukáš, Timo, Dominik – hlavný tým) a začali sme pracovať vo svojom voľnom čase, ktorého bolo popri všetkých povinnostiach neuveriteľne málo. Techniku na natáčanie nám poskytla kameramanská legenda GCM – Andrej Karlubík , takže po stránke technickej sme mali široké možnosti. Do kariet nám hrala aj skutočnosť, že máme na natáčanie k dispozícii školské (a ako členovia) aj internátne priestory. Napriek týmto vymoženostiam nám nad hlavami visela nepríjemná skutočnosť – čas je proti nám. Urýchlene sme teda začali točiť (v rámci všetkých možností čo najlepšie) zábery. Druhý polrok sa krátil a škola nútene zaberala väčšinu našej pozornosti, čo sme sa snažili vyrovnať prácou v nadčasoch. Keď sa nám podarilo dotočiť zaokrúhlených 150GB videí , čakali na nás dve najzávažnejšie dilemy : 1. Strihanie videa a 2. Hudba vo videu. Problém číslo 2 nám pomohol vyriešiť môj brat Filip (autor hudby divadelnej hry – Patrím k vám) a problém číslo 1 sme s Božou pomocou dokončili ráno v deň premiéry predposledný týždeň pred koncom školského roka. Zostávalo už len jedno prázdne okienko na liste želaní týkajúcich sa videa. To zaplnila zelená fajočka hneď po tom, ako bolo video vylepšené niekoľkými detailmi a umiestnené na YouTube pod prvoplánovým názvom League of Justice (medzi GCM videami).

(text: Dominik Švaral) viac

Teraz by sme vám chceli porozprávať náš krátky príbeh o pobyte v Rakúsku. Keď sme prišli do školy, bolo pre nás všetko ešte nové a neznáme. Hneď nato sme boli predstavení riaditeľovi a ostatným vyučujúcim. Prekvapili nás dve veci: Nevedeli sme, že sa v Rakúsku hovorí silným dialektom. No našťastie sa všetci usilovali hovoriť nemecky. A druhým kameňom úrazu bola dĺžka vyučovacích hodín, ktorá nám často spôsobovala nemalé ťažkosti.  Aj keď rozdiel bol iba v piatich minútach, celé dva týždne sme si na to nevedeli zvyknúť.

viac