Heiligenkreuz 2017

Takto má vyzerať výlet za odmenu

"Prosím, skúste prísť už o 8:15, pretože o pol vyrazí autobus a nechceme nikoho čakať," podali inštrukcie sestričky. Tak stojíme, ako vždy na našom klasickom mieste pri štadióne (tentokrát nás tam dokonca privítali nejakou vodohospodárskou súťažou, ktorá zabrala celé parkovisko) všetci pripravení. Ale hľa, 8:40...autobus nikde.

Prichádza len nejaké čudo, ktoré by ste možno nazvali veľkou dodávkou, všetci sa smejú, že haha náš autobus. Avšak tento, odborne nazvaný mikrobus, naším dovozom na dané miesto naozaj bol. Zvnútra našťastie pôsobil oveľa priestrannejšie. Po úspešnom tetrise batožiny do kufra sme konečne mohli vyraziť do nášho vysneného Heiligenkreuzu.

Treba podotknúť, že sestry mali viac batožiny ako nás 5 chudobných študentov dokopy.

Deň 1

Myslím, že zrovna tento deň udal, že výlet bude v znamení farieb. "To je nie ružová, to je vintage-ružová...A tamto je zase staroružová...Videl si ty niekedy tyrkysovú? To má od nej na míle ďaleko." Chudáci chlapci, dostali zabrať všakovakými marhuľovými a olivovými odtieňmi farieb, o ktorých sa im ani nesnívalo. Nie nadarmo sa hovorí, že chlap pozná 6 základných farieb.(poznámka editora: nie je to pravda!!) Tieto farby sme objavovali na začiatočnej malej obchádzke okolia. Prešli sme cez kúpeľné mestečko Baden naším skvelým autobusom (asi jedinýkrát bez otáčania). Najzaujímavejšie bolo po tejto mini-túre stádo kravičiek, ktoré ani v Rakúsku nie sú fialové. Tak kde teda hľadať Milku?

Po výdatnej večeri sa musela prekladaním nemeckej kázne trošku zapotiť sestrička Jozefa, ktorá nám profesionálnu tlmočníčku musela robiť celý pobyt.

Deň 2

Konečne si môžeme detailne prejsť miesto, na ktorom strávime čas, ktorý obohatí naše zoznamy spomienok. Sprevádza nás "Frater Isaak Maria Käfferlein" (teda aspoň tak sa volá na Snapchate...áno páter ma Snapchat) prezentujúci aj jeho rád Cisterciánov. V skratke - ako sám povedal, aj vďaka jeho oblečeniu sme mohli byť pozvaní do Zoo. Len otázka bola, či sa najviac podobajú na zebru, pandu alebo tučniaka. Myslím, že to ten "Penguin" vyhral. Poobede nás čaká prehliadka už spomínaného (a nie poslednýkrát) mesta Baden a večer omša v meste Loretto. Samozrejme cesta naspäť bola s gitarkou veľmi veselá. Aj pán profesor Ondrejka (ktorému sme spievali cez telefón) bol veselý.

Deň 3

V skratke, väčšina z nás dnes asi prvýkrát bola na omši spievanej mníchmi v latinčine. No dobre, niečo zaujímavejšie - púť v Mariazelli alebo kostol svätej Anny. Čo? Aj to je suché? Tak, tá cesta cez všelijaké obchádzky a štvorhodinová jazda cez serpentíny kvalitnejšie ako ktorákoľvek horská dráha, to bolo skutočne pokánie. A okrem toho, nie každý má možnosť požičať si na Erlaufsee motorový čln. Dokonca v akcii vidíme aj sestričky, a to šoférovanie im ide naozaj dobre.

Deň 4

Skúste sa spýtať p. profesorky Mitošinkovej, ktoré mesto je jej najobľúbenejšie. Asi odpovie Baden, lebo ho určite už pozná naspamäť. Tak, Baden po...piate?

Dnes teda navštívime sľúbenú Zoo vo Viedni, nech si pozrieme tých tučniakov.

Deň 5

Čo by to bol za výlet, bez suvenírov? Treba niečo priniesť domov, preto "vymetáme" rakúske mini nákupné centrum. Hlavný ťahák dňa-Manner vo výpredaji.

Ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili tento naplňujúci výlet! :)

A nakoniec jazykové okienko p. p. Mitošimkovej:

Also meine Maden und Herren. Entšudigern Švester. Ich bin in fünf minuten da.

Fotogaléria

(text: Dominika Laurová, 3.N)