Nie len taký hocijaký projekt

Určite ste si všetci všimli že: po chodbách sa potuľujú divní cudzí ľudia, odpadávajú hodiny etiky a angličtiny, no napriek tomu anglický jazyk počuť viac ako často.

Aby som všetko uviedla na pravú mieru, neboli to len akýsi náhodní ľudia, ale zahraniční študenti zo Španielska, Nemecka a Walessu, ktorí spolu so svojimi profesormi prišli na (respektíve pred) našu školu dvomi bielymi dodávkami vo štvrtok (9.11.). Odtiaľ sme si ich vyzdvihli my, nedočkavci, čo natešene a nervózne postávali a celú dobu hútali, kam sa pôjdeme najesť. Naštartovali sme angličtinu a večer oficiálne započal Erasmus+ krátkym úvodom v aule, po ktorom sa ubytovači so svojimi zverencami a my ostatní rozbehli domov. 

V piatok sme sa stretli v aténskej a naplno sa začali venovať projektu s názvom "Exploring the Cold War - Bringing the Iron Curtain Down". Čakala nás prednáška o tomto historickom období vo všeobecnosti a ďalšia zameraná na 17. november 1989 doplnená o zaujímavé videá a svedectvá (v hlavnej úlohe vo videu M. Kňažko). Keďže sme chceli, aby naši návštevníci zažali GCM-ko skutočne naplno, zobrali sme ich do jedálne na rybie filé. Čo si budeme hovoriť, radosť vyzerá inak. Ako kompenzácia nám poslúžila prehliadka malebnej Nitry a výhľad z Nitrianskeho hradu. Najviac času sme ale aj tak strávili hraním kalčeta na internáte a dumaním nad anglickou wikipédiou. Zvolili sme si logo, vytvorili dočasné internacionálne skupinky, naučili sa najdlhšie anglické slovo (Antidisestablishmentarianism) a to všetko v jeden deň! Ďalej nás čakala skutočná práca - rozdelení opäť do skupín sme každý rozpracovali svoju tému od Kubánskej krízy cez vojnu vo Vietname až po život pod komunistickým režimom  a socialistickú propagandu. 

V sobotu sme sa s pomocou IT odborníka pokúsili vytvoriť vlastnú webovú stránku, vzhľadom k tomu, že výsledkom nášho projektu bude virtuálne múzeum. Tiež sme si konečne našli čas na prehliadku školy, kde najväčší úspech zožal rozhlas. 

Nedeľa sa niesla v duchu less work, more fun, preto sme sa autobusom vybrali do Bratislavy a kochali sa krásou Devína, pod ktorým sa v minulosti nachádzala železná opona, a neopomenuli sme ani dominantu mesta - Bratislavský hrad. 

Po víkende sa konečne začali citeľne topiť ľady, čo bolo vidieť najmä po kultúrnej vložke, keď sme vyspevujúc ľudovky tancovali ako o dušu a hrali kalčeto do pol desiatej večer.

V utorok sme si začali uvedomovať, že náš čas sa chýli ku koncu, preto sme sa ho rozhodli využiť naplno. Zoznámili sme sa s každým koho sme ešte nepoznali a celé to zavŕšili futbalom a volejbalom v telocvični. Snáď prvýkrát sme boli radi, že končíme neskôr ako bolo plánované. 

Posledný deň bol naplnený smútkom z odchodov, vymieňaním si instagramov, čísiel, snapchatov a whatsappov (facebook už nie je v kurze) spomínaním, tancovaním na chodbe a plánovaním, ako sa znovu stretneme. 

Fotogaléria

(text: Kristína Šinkorová - sexta)