Ilfracombe 2017

Už po ďalší raz v histórii GCM sme sa my, zopár jedincov milujúcich 30-hodinové cesty, vypravili na dlhú trať do anglického mestečka Ilfracombe. Čo výnimočné sme zažili?

Krátko po nástupe sme sa dali do reči s ostatnými spolucestujúcimi, pripájajúc sa k českým priateľom z Brna, ktorých národná bujarosť nám niekedy doslova nedala zaspať...(zasvätení vedia svoje). Pre niektorých prvá jazda trajektom nemala, vďaka Bohu, za následok žiadne zelené tváre, a tak sme sa voľky-nevoľky viezli a plavili, až sme zavítali do malebného prístavného mestečka, kde nás už čakali skúsené rodiny, neraz aj s detským doprovodom :) Vyhladovaní sme sa pustili do miestnych špecialít a navštívili ospevované Ladies&Mens beaches. Prvé pokusy o dorozumenie sa dopadli vo väčšine prípadov úspešne. Avšak našli sa aj takí, ktorí svojimi uletenými slovnými hračkami zapísali celý hárok papiera.

Deň prvý: Plní očakávaní sme vykračovali do školy. Ktovie čo od nás budú chcieť!? Užili sme si 3 vyučovacie hodiny prebiehajúce formou konverzácie a zdolávania jazykových bariér. Učitelia sa nezdráhali rozprávať aj o lokálnych problémoch a zaujímali sa o naše tradície. Po rozhovoroch sme sa vybrali do Národného parku Exmoor, kde sa ujal nový šport - zbierania kozích bobkov :D Samozrejme, výhľad bol takisto na nezaplatenie. Pláne, ktoré pripomínali Nový Zéland, vystriedala najviac navštevovaná okolitá pláž... Nieto divu, že ľudia Angličanom nerozumejú. Stačí jediný lúč slnka a už berú surfy, pričom ostatní vyťahujú letné outfity. Keď sme sa poriadne vybláznili pri šumivom mori, ako vzorní žiaci sme sa prišli v našom premočenom oblečení pochváliť pani profesorke Ďurfinovej. Isto ju oceňujeme řádom trpělivosti.
Deň druhý: Na druhý deň sme po skvelom vyučku mohli s úžasom sledovať dedinku Clovelly z 18.storočia, ktoré si zachovávalo svoju pôvodnú remeselnícku atmosféru a vôňu oslíkov či rýb. V nenápadných domčekoch ešte stále svietili zvedavé očká terajších obyvateľov. Prekvapilo nás práve prebiehajúce natáčanie filmu, kde herci obraz spestrili dobovými kostýmami, a takisto aj kvantum prívetivých SBS-károv, ktorí nás po krátkom čase vpustili aj do tajných zákutí kamenistého pobrežia.

Nechýbali pošmyknutia sa na riasami obrastených balvanoch, ku ktorým sa priplichtili mokré tričká po preskakovaní závoja vodopádu :)

Primark v Barnstaple sme jednoducho nemohli vynechať a po pár hodinách rozchodu si každý spokojne vykračoval držiac papierovú taštičku s modrým logom obchodu.

V  piatok sme začali zívať už o čosi skôr.  Posledné zamávanie rodinám a hor sa na spiatočnú cestu domov!

O 10:00 nás udivovala Oxfordská univerzita svojou architektúrou, históriou, trávnikmi či jedálňou, ktorú sme mohli poznať z najobľúbenejšieho anglického filmu Harry Potter. Botanickou záhradou a nie veľmi preľudneným mestom nás sprevádzal český bratr Michal Skřeček. Po nakúpení posledných darčekov a zásob jedla sme s radosťou dupli na plyn. Fidget spinerry sa stali populárnymi minimálne v brnenskom oddelení autobusu. Napoly zaspatí sme sa kolísali trajektom z jednej strany na druhú. Všetko ale, našťastie, radostne dopadlo, aj keď sme sa miestami podobali na medvedíkov nečistotných, zobudených počas zimného spánku.

Vďaka skvelým profesorom a vydarenému kolektívu sme si tento výlet mohli naplno užiť, spoznať vzdialené destinácie a nabrať nové užitočné skúsenosti, ktoré boli nielen o cestovaní. Ak váhaš, či sa na rok vybrať na podobnú dobrodružnú výpravu, buď si istý, že zažiješ kopec zábavy, naberieš odvahu a  zbavíš sa prachu neistoty.
Viac už ... Izaiáš 7,11;)

Fotogaléria

(text: Lucia Dovičovičová)