Vianočná návšteva v domove dôchodcov

Rýchlo prešla hodinka nacvičovania a už sme sa hnali na autobus. Od zastávky bol domov dôchodcov „Promeritae quieti sv. Svorada“ pár minút krokom. Ako sme tam vošli, väčšinu z nás určite očarili krásne moderné priestory. Mali sme chvíľku na pripravenie a o 10:00 sme začínali.

Na začiatok sme si zaspievali spolu z dôchodcami pieseň „Búvaj dieťa krásne“ a mohli sme začať hrať. Malé divadielko, ktoré sme si nachystali na túto príležitosť, bolo krásne. Herci podali úžasný výkon a človek by nespoznal, že sme na nacvičovanie mali len pár krátkych dní. Tí, čo nehrali v divadielku, spievali a doprevádzal ich krásny zvuk gitary a flauty. Dôchodcom sa to páčilo a pri každej pesničke, ktorá dopĺňala divadielko, sa pridávali do spevu. Či to už bola „Tichá noc“, „Tíško krajina spí“ alebo „Nesiem vám noviny“.

Po vystúpení nám tamojšie sestričky prichystali malé občerstvenie, nad ktorým sme sa tam zhŕkli ako supy, keďže niektorí z nás si nezobrali desiatu. Taktiež sme sa porozprávali s dôchodcami, ako sa im páčilo divadlo a boli sme na izbe navštíviť staršieho kňaza, ktorý žiaľ nemal dosť síl, aby vstal z postele. Ale ukráteny určite nebol; tiež sme mu zaspievali. Nasledovala svätá omša, mali tam krásnu modernú kaplnku a každý dôchodca tam už mal svoje obľúbené miesto. Na omši sme tak isto hrali a spievali. Po omši sme mohli s čistým svedomím odísť, že sme potešili ľudí okolo nás a vyčarili sme nejeden úsmev na perách. Určite nie som len ja štastná z toho, že sme mohli odovzdať úsmev a vianočnú náladu ďalším ľuďom.

Fotogaléria

(text: Sára Kasardová, foto: Michaela Majerczáková)