Ako sme dobývali osamelé srdcia

Poznáte ten pocit, byť sám?! Nemať nikoho a živoriť zo dňa na deň?! Mať starosti a nemať sa komu vyrozprávať?! Sedieť v domove dôchodcov a prežívať Vianoce bez rodiny?! Predstavte si miestnosť plnú utrápených babičiek a deduškov – no na zbláznenie! Ale ako im pomôcť? Jediné riešenie – na chvíľu ich vytrhnúť z reality. O to sme sa postarali aj my, II. A.

Po štvrtýkrát sme si zahrali našu obľúbenú scénku O svätej Agnes a zaspievali čo-to zo svojho širokého hudobného repertoáru. Nenechal sa zahanbiť ani 90-ročný pán Matej (mal kúlový zelený sveter), ktorý nám zaspieval koledu: Nad Betlemom, aký to lesk.

Slzy tečúce po tvárach vráskavých, úsmevy, bezprostredné tlieskanie, ... Aj takto to vyzeralo v Domove dôchodcov na Klokočine. Veď posúďte sami, čaro chvíle je do istej miery viditeľné aj z fotografií.

(autori: Katarína Vargová, Monika Šurínová)