Fotografický krúžok

V tomto školskom roku sa nám podarilo v rámci záujmových činností otvoriť krúžok pre záujemcov o fotografiu. Tak ako vo všetkých umeleckých odboroch, aj vo fotografii treba začať teóriou. My sme jej obetovali celých 28 hodín. Určite to bolo pre mnohých ťažké po celodennej námahe v škole počúvať siahodlhú, často náročnú teóriu pojednávajúcu o expozičnom trojuholníku, zvládnutí expozície a kompozície, o farbách, svetlách, tieňoch a líniách. Niekedy to išlo ľahšie, niekedy ťažšie a niekedy vôbec. No prax na seba nenechala dlho čakať. Práve pri praxi sme zažili mnoho vtipných situácií.

Fotili sme v tieni, na slnku, v šere i v daždi. Pred objektívom sme mali krajinku, ľudí, budovy aj zvieratá. Navštívili sme miesta v Nitre i mimo nej. Fotili sme v málo dostupných Biskupských záhradách i na siahodlhých poliach za dedinkou Janíkovce. V školskej čitárni sme rozložili kompletné fotoštúdio a fotografovali sme priamo do notebooku.  Jedným slovom bolo nám spolu dobre, lebo nás spájala láska. Láska k fotografii.

A aké to vlastne bolo ? Spýtal som sa žiakov Roba Pribulu z I.B a Dominiky Valáškovej z Kvarty.

Prečo si sa prihlásil/a na krúžok?

Robo : Záujem o fotografiu v mojom živote bol veľmi veľký. Už od mala som cestoval po Tatrách, Alpách a mal veľmi  úzky vzťah s prírodou. Keď som stál na nejakom kopci a pozeral sa do doliny, vždy mi srdce plakalo, že sa nemôžem podeliť o to krásne-videné aj s kamarátmi a ostatnými ľuďmi. Na rade bol môj prvý digitálny fotoaparát. Dokázal síce zachytiť krásy prírody, ale nie tak ako by som ja chcel. Prestalo ma baviť fotografovanie na automatiku z dvoch dôvodov: 1. celkový výsledok fotografie sa mi nepáčil, 2. hnevalo ma, že som sa do toho nerozumel. Skúšal som si síce čo to naštudovať, ale išlo to veľmi ťažko. Na našej škole sa mi naskytla možnosť spoznávania fotografie a jej tvorby. Ihneď som ju využil a neľutujem to. Na krúžku som získal pohľad  na fotografiu úplne odlišný ako som mal doteraz.

Dominika: Prečo ani neviem. Skôr zaujímavé je, že ako. Najskôr som nevedela, kam dať vzdelávací poukaz, a tak som ho dala na futbalový krúžok, ktorý mal viesť pán profesor Votoček. No nakoniec sa mu nepodarilo vyzbierať dostatočný počet poukazov, a tak za mnou raz prišiel, že či nechcem chodiť na fotografický krúžok. A ja že, prečo nie. Tak som sa sem dostala a začala sa venovať fotografovaniu aktívne. Pochopila som, že spravenie dobrej fotky nie je len o stlačení gombíka, ale je za tým oveľa viac.

Čo si sa tam naučil/a?

Robo : Je toho veľmi veľa od teórie fotografie a fotoaparátov až po úpravu fotiek. Ale asi najviac ma zaujala teória o fotografií  a jej pravidlách. Nikdy by som nepovedal, že fotenie portrétu môže byt až tak náročná vec.

Dominika: Dozvedela som sa o fotografii mnoho nových vecí. Aj také čo som si myslela, že ani neexistujú. Najviac ma zaujala samotná prax, práca s ľuďmi, ale tiež úprava fotiek. Ani by ste neverili, aké komplikované je spraviť peknú fotografiu.

Čo sa ti najviac páčilo?

Robo : Určite jedna z najlepších vecí boli základy do portrétovej fotografie a úpravy cez Lightroom. Ale nikdy nezabudnem na fotenie street artu, keď som čakal na starého pána, aby sa na mňa pozrel a nakoniec sa otočil chrbtom...alebo...keď nás zastavovali ľudia s otázkou “Dúfam, že ma nefotíte !“ a my : „Jasné, že nie“ :)

Dominika:  Najlepší zážitok z krúžku bol pre mňa workshop s fotografom Tomášom Slovákom. Priniesol nám celé fotoštúdio. Pozadie aj s bleskami a stojanmi, jednoducho všetko, čo potrebujete na štúdiovú fotografiu. Dozvedela som sa veľa nových faktov. Ale tiež sa mi páčil náš výlet do stredu janíkovského poľa, na ktorom sme riadne zmokli. Čo nespravíme pre pekné fotky ? :)

Ako sa zmenil tvoj pohľad na fotografiu?

Robo :  To sa nedá porovnať. Fotografiu som pred tým vnímal ako všetci ľudia, čiže všetko odfotiť na stred a s falošnými úsmevmi, bez kompozície a podobných, už teraz dôležitých faktorov. Pochopil som, že dobrá fotografia nevzniká 20 sekúnd, ale ten správny záber musíte naplánovať a niekedy čakať aj niekoľko hodín. Podstatné je, že sa teraz už dokážem vžiť do príbehu, ktorý ma fotografia prerozprávať, čo je veľmi dôležité a vôbec nie ľahké.

Dominika: Môj pohľad sa zmenil veľmi. Zistila som, že pravá fotka je hlavne o ľuďoch a o príbehoch, ktoré tie fotky hovoria.  Myslím si že je dôležité, aby každá dobrá fotka rozprávala nejaký príbeh a vtedy spraví dojem aj na ľudí.

Aký žáner ťa najviac zaujal a prečo?

Robo : Hrozne sa mi páči street art, vyjadruje každodenný život ľudí a celkovú spoločnosť, v ktorej žijeme, čiže nálady a vzťahy medzi ľuďmi. Tiež architektúra. Milujem umenie a línie, ktorých je v starých aj nových stavbách nespočetne veľa.

Dominika: Najviac ma zaujalo fotenie portrétov, pretože ma baví práca s ľuďmi.

Aký je tvoj cieľ?

Robo : Môj cieľ ? Zaujímavá otázka, pretože ja až tak nad budúcnosťou nerozmýšľam, skôr sa sústredím na aktuálny moment.  Ale určite by som chcel fotiť také zábery, ktoré by boli časťou zo mňa.  Ak sa ľudia pozrú na fotografiu, aby vedeli, kto ju fotil a ako sa cítil. Čo ňou chcel vyjadriť. Jeden z takých mojich snov je, aby som mával rôzne výstavy, ponuky a videl ľudí nadšených z mojej práce. Nebránil by som sa ani štúdiu fotografie na vysokej škole J .

Dominika:  Chcem sa stále zlepšovať a neskôr možno aj nejako zviditeľniť. Aby ma ľudia poznali, poznali moje fotky a ostatní fotografi ma uznávali medzi sebou.

P.S. : Možno sa raz naše fotografie vystavíme svetu :).

Fotogaléria

(text: Mgr. Jaroslav Votoček)