GCM Misie

V čase od 11. do 15. marca sa konali mestské misie v rámci farností a na školách.

Evanjelizáciou škôl boli poverené sestry z Rodiny Panny Márie, ktoré pôsobia na GCM, ZŠ a internáte Spojenej katolíckej školy.

Vytvorili sme spolu so študentmi nášho gymnázia misijné tímy a navštívili sme spolu 18 základných i stredných škôl v Nitre.

Vo štvrtok nám prišli pomôcť aj seminaristi z Nitrianskeho seminára.

Naši študenti sa svojej úlohy zhostili perfektne. Určite to nebolo vždy jednoduché postaviť sa pred svojich rovesníkov a rozprávať o viere, Pánu Bohu, Panne Márii... S Božou pomocou to však zvládli výborne.

Ak chcete, môžte si prečítať, čo píšu o svojich skúsenostiach oni sami.

Naša misia

V jeden únavný školský deň prišla za nami sestra Margareta, s otázkou, či by sme nechceli ísť so sestrami na  misie v základných školách. Samozrejme, súhlasili sme. Veď kto by sa nechcel uliať zo školy?

Keď nám sestry bližšie vysvetlili o čo ide, pochopili sme, že nebudeme len pomáhať s technikou a zadarmo tráviť čas mimo školy. Žiadna misia sa nezaobíde bez obety a to sme rýchlo pochopili. Stálo nás to 2x viac úsmevu ako obyčajne. Počas misií sme zistili aj to, že úsmev pôsobí ako magnet. Pomocou jamiek v lícach, pokojom a veselým duchom sa dá utíšiť aj tá najneporiadnejšia trieda. Toto bol pre nás naozaj veľký objav, no ešte zaujímavejšie a krajšie bolo rozprávať o našej Mame. Určitým spôsobom to bola pre nás duchovná obnova.

O Panne Márii, Matke všetkých národov, sme vedeli dosť veľa už aj predtým, ale tieto krátke prednášky pre deti, na ktorých sme aj my rozprávali, nám priniesli oveľa hlbšie poznanie.

Ani na jednej prednáške sme sa nenudili. Opakovali  sme vždy znova a znova to isté, ale pri tom sme objavovali veci, ktoré sme až s odstupom času dokázali pochopiť a hlbšie prežiť.

Jemné detské tváričky malých prváčikov, ktoré sa nevedia pretvarovať, odrážali obrovský záujem dozvedieť sa niečo viac o Nebeskej Mame. Boli sme fascinované deťmi, ktoré priam hltali informácie a s úžasom pozerali na obraz Matky všetkých národov.

Práve tieto deti nám ukázali, ako sa môžeme i my stať v srdci ešte väčšími deťmi a  ako  s ešte väčšou láskou môžeme  pozerať na Boha a Pannu Máriu.         

Dominika a Erika (študentky gymnázia)

________________________________

Voláme sa Majka a Katka. Študujeme na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda v Nitre. Boli sme veľmi šťastné, keď nás oslovila sestrička, či by sme sa zúčastnili misií na školách. O pár dní sme si uvedomili, čo to vlastne znamená a začali sme sa obávať, či to zvládneme a ako to celé dopadne, keďže sme prevažne boli na stredných školách u našich rovesníkov. Boli veľmi otvorení tomu čo sme hovorili a to nás prekvapilo. Na niektorých hodinách sme dokonca mali aj študentov, ktorí nechodia na náboženstvo. Na naše prekvapenie boli niektorí ešte pokornejší ako tí, ktorí chodia do kostola. Zaujímavý zážitok bol aj ten, keď sme boli na základnej škole. Malé deti to veľmi bavilo a mali zaujímavé otázky. Siedmaci a ôsmaci nás celkom nevnímali ale boli tam aj takí, ktorých zaujalo to, čo im vravíme. Takmer v každej triede sme si našli niekoho kto bol úplne otvorený a dotknutý tým, čo chceme odovzdať. Pozitívom bolo aj to, že hneď v prvej triede sme mali skvelých ľudí, ktorý nás so záujmom počúvali. A tak sme nabrali odvahu pokračovať v misiách aj naďalej.

Ak aj nepočúval každý a niečo si z toho odniesli len niekoľkí, neľutujeme svoju námahu.

Každý, kto si odniesol aspoň niečo je kvapkou v mori a keby sme to nerobili, tak by bolo more vyschnuté.

Dôležité bolo, aby to čo človek rozpráva sa stálym opakovaním nestalo len nejakou básničkou, ale aby si človek vždy znovu a znovu uvedomil o kom vydáva svedectvo. 

Ako povedal seminarista Miro, ktorý bol s nami: “ Ak im to aj teraz nič nehovorí, potom, keď prídu ťažké chvíle, tak si na to možno spomenú a pomôže im to.“   

Pochopila som aké je dôležité počúvať druhých keď nám niečo hovoria, keď počúvali bol to dosť značný rozdiel .

________________________________

Som žiakom druhého ročníka na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda v Nitre. Sestričky z Rodiny Panny Márie ma oslovili, aby som sa zapojil do Mestských misií v Nitre. Svoju misiu som plnil na jednej základnej škole a na dvoch stredných školách. Mojou úlohou bolo starať sa o techniku – nosiť aparatútu a  zapájať notebook a priemetačku.

Mal som ísť na dva dni, ale nakoniec som išiel o deň viac. Oslovili ma ešte pred prázdninami, bez problémov som súhlasil ale počas prázdnim som o tom premýšľal. Napadlo mi mnoho vecí a prišiel aj strach. Už som sa až tak netešil  ako predtým. Bál som sa, lebo som nevedel do čoho idem, ale predsa som šiel. Pomocou mi boli slová kňaza Mariána Kuffu, ktorý v jednej zo svojich kázňach hovoril, že máme ohlasovať Božiu vôľu vhod i nevhod.

Po týchto misiách sa zmenil i môj názor na študentov učňoviek, ktorí sa správali počas prednášok naozaj úctivo.

Peter Radvan

________________________________

Moja misíjna cesta sa začala už skôr, keď som začal rozdávať obrázky Panny Márie počas triedneho výletu v Budapešti. Asi sa Bohu moja služba zapáčila, a tak ma opäť oslovil prostredníctvom sestry Diany.

Náš misíjny tím tvorili sestra Diana, sestra Mária Monika, môj najlepší kamarát Peťo Radvan a moja maličkosť. Z viacerých dôvodov som sa mohol zúčastniť len jednej misíjnej akcie, no aj tá mi toho veľa priniesla. Priniesli sme posolstvo Panny Márie z Amsterdamu do Základnej školy na Cabajskej ulici. Prvé svedectvá rozprávala sestra Diana. Ja som sa tam išiel  len ,,oťukať“, no môj skúsený kamarát už pomáhal s prednáškou sestre Márii Monike. Deti pozorne počúvali a ja som netrpezlivo čakal na moju úlohu. Dočkal som sa! Po prednáške som mal za úlohu pomáhať rozdávať deťom obrázky Panny Márie. Naša misia sa podarila, o čom svedčí 90% úspešnosť (Mali sme 1000 obrázkov a 900 sme rozdali).

Verím, že si deti domov neodniesli iba obrázok Matky všetkých národov, ale predovšetkým spoznali svoju nebeskú matku , ktorá ich neopustí aj keby ich opustili najbližší.

Peter Mošať

________________________________

Radostný čas s našou Mamou

Ľudia často nevedia, že misionári, nie sú len  kňazi alebo rehoľníci, ktorí cestujú do ďalekých krajín, aby hlásali Božie slovo ľuďom, ktorí o ňom ešte nepočuli. Než sme sa misionárkami nestali aj my, patrili sme medzi týchto ľudí. Misia si nás našla sama cez sestru Petru Margarétu a sestru Clarissu. Neboli sme poslané do ďalekých krajín, ale celkom blízko do škôl v našom meste, Nitre. Nešli sme ani za ľuďmi, ktorí nikdy nepočuli o Pánu Bohu, ale k deťom, aby sme otvárali ich detské srdiečka. Pochopili sme, že nie my sme sa dotýkali ich sŕdc, ale Panna Mária. Ona nás sprevádzala každým dňom a mnoho sme sa o nej naučili. Ukázala nám, že detská radosť, ktorá sršala z ich očiek a úsmevov, je tá radosť, ktorú aj od nás Boh očakáva. Nie vždy sme ju však mali, pretože bolo pre nás veľmi ťažké postaviť sa pred množstvo mladých, ktorí javili nezáujem o to, čo sme im chceli povedať. Boli sme  si  však isté, že ak sa Panna Mária dotkne čo i len jedného srdca, táto misia nebude márna. Tak sa aj stalo. Spoznali sme deti, ktoré pochádzali z rozvedených rodín alebo mali problémy so správaním. A práve im bola Panna Mária skutočnou Mamou. Mamou, ktorá je tu pre nich, počúva ich, stará sa o nich, neopúšťa ich v ťažkostiach. S detskou jednoduchosťou pochopili, že je Mamou úplne všetkých ľudí na svete. Ale predsa ich niečo trápilo: „Ako to, že nám stíha všetkým variť?“ :)

Sme vďačné za tento čas, pretože posilnil našu vieru a dodal nám odvahu  stať sa z viery žijúcimi  a v láske konajúcimi.

Preto z celého srdca ďakujeme sestrám z Rodiny Panny Márie, že nám to umožnili.

Malé misionárky: Zuzka & Veronika & Paulínka (žiačky 2.ročníka GCM)

Fotogaléria