Jazykové okienko I

         Sedíte radi v poslednej rade ?
Iste sa vám tam sedí dobre, aj keď vy vlastne máte sedieť v poslednom rade, pretože na poslednej rade sa rozhodlo, že len tí najchytrejší môžu sedávať v posledných radoch.

         Aj ku tebe a ku vám chodia priatelia tak ako ku nám ?
Prišlo už niekomu na um hovoriť o tom so tebou, so vami a so nami ? Asi nie, pretože o tom sa hovorí len s tebou, s vami a s nami. A teda aj tí tvoji, vaši a naši priatelia prídu k tebe, k vám a k nám. Predložku „ku“ použi vtedy, keď prídeš ku mne – veď so mnou sa to aj ľahšie vyslovuje.

         Hovoríš, že tomu nechápeš ?
Verím ti, lebo to naozaj nejde. Trošku porozmýšľaj a hneď budeš tomu rozumieť a rýchlo to aj pochopíš.

         Dovi !   Dopo !
Vieme, o čo ide; je to už také bežné, že sa nám to zdá úplne samozrejmé. Až také samozrejmé sa nám to nebude zdať, ak by sme počuli tiež skrátenú a podľa predchádzajúceho pozdravu celkom logickú (ale zároveň ako v prvom prípade nezdvorilú) odpoveď: „Denia !“   „Čutia !“

         Díky moc ! Ak sa milo usmejeme, prípadne k tomu ešte niečo dodáme, sme úplne „in“. Len niekomu možno príde ľúto, že za poskytnutú službu alebo pomoc sa mu vlastne nikto nepoďakoval.

         Budeme o niekoľko rokov hľadať slovíčka „dovidenia, dopočutia, ďakujem“ v slovníku cudzích slov? Budeme sa ďalej tváriť, že vieme, o čo ide, keď sa ku nám do poslednej rady dostanú slová, že tomu nikto nechápe ?