Drážďany-Postupim-Berlín

Ak vás neminula skúsenosť nočného cestovania autobusom, vybavte si ju čo najživšie. Pridajte vypeckovaný reprák s najnovšími popovými chuťovkami. Ľahšie tak pochopíte, že keď sme sa po siedmich hodinách „spánku“ vytrepali z autobusu, nevedeli sme sa rozhodnúť, či bolo lepšou voľbou zostať v ňom alebo vyliezť von.

No nič, na drážďanskej stanici je aspoň WC a stánky s potenciálnymi raňajkami.

ZISTENIE č.1: V Nemecku „prečúrate“ viac, než by ste mohli vopred očakávať!

Spokojnejší (chalani kvôli raňajkám, dievčatá vďaka zrkadlám a využitým kozmetickým taštičkám) a prebratí rezkým ranným vzduchom sme začali poznávaciu jazdu po Drážďanoch. Jeden by neveril, že boli v roku 1945 kompletne zbombardované a v päťdesiatych rokoch znovu postavené na svoj obraz. Vlastne sme neverili viacerí, ale aspoň dnes máme pekné fotky.

 ZISTENIE č.2: Martin zjavne nebude náš jediný sprievodca na tomto výlete.

Nečakane skoro nasledoval prvý rozchod. Radosť, spôsobená u značnej skupiny žiakov aspoň čiastočným ukojením túžby po nákupoch, pozvoľna doznievala počas poobedňajšej návštevy megalománsky naplánovaného, no len polovične zrealizovaného paláca Zwinger, ukrývajúceho okrem iného zbierky obrazov či porcelánu.

ZISTENIE č.3: Asi aj chodeniu do Galérie sa človek musí učiť postupne.

Po prebdenej noci a prechodenom dni sme triumfálnymi pohľadmi privítali milovaný autobus a nechali sa viezť do nášho nadchádzajúceho domova.

Problémy nastali, keď majitelia hotela zistili, že sme Slováci. Predchádzajúci návštevníci v nich vzbudili dojem, že Slováci sú hulváti, a tak sme asi dvadsať minút nevedeli, či nestrávime ďalšiu noc v dôverne známom priestore autobusu.

ZISTENIE č.4: Dolná hranica hodnotenia „jednohviezdičkového“ nemeckého hotela sa na Slovensku pohybuje okolo troch *.

Takže áno, pochopili ste správne, že sme sa predsa šťastne ubytovali a v piatkové ráno sme si to nasmerovali do mesta Postupim. Po nedorozumení s jazykom výkladu, ktorý mal byť predsa prirodzene nemecký, sme sa dostali do zámku Cecilienhof, presláveného Postupimskou dohodu o novom prerozdelení Európy po 2.svetovej vojne, ktorá v ňom bola podpísaná. Väčší všeobecný obdiv zožal monumentálny a architektonicky dokonale prepracovaný zámok Sanssouci ( preklade z francúzštiny „bezstarostne“; asi preto do neho nevstupovali ženy) s rozľahlými záhradami. Áno, aj odtiaľ máme pekné fotky.

A konečne Berlín. Predtým, než nás vypustili do najbližších nákupných centier vrátane vychýreného KaDeWe sme ešte stihli vidieť nový evanjelický kostol postavený na mieste niekdajšieho „Kaiser-Wilhelm-Gedächtniskirche“ a pamätník obetiam teroristického útoku na berlínskych vianočných trhoch v decembri 2016.

ZISTENIE č.5: Nájsť v hlavnom meste Nemecka potraviny a WC je úloha pre majstrov &  KaDeWe skutočne je. Taký veľký aj taký drahý.

Posledný deň exkurzie by sa dal charakterizovať ako extrémne rýchle prejdenie extrémne veľkej časti Berlína, však dostatočne premyslene naplánované na to, aby zahrnulo všetky najznámejšie berlínske dominanty. Neobišli sme Brandenburskú bránu, Ríšsky snem ani Berlínsky Dóm a Pomník zavraždeným židom. Trhákom predpoludnia bolo jednoznačne múzeum curry klobások (Ono skutočne existuje! Tvorcovia Direktu si ho naozaj nevymysleli.). Stále však bolo slabou útechou za vynechaný obed. Vďaka Martinovi sme potom nehanebne obehli snáď 30-metrový rad ľudí, čakajúcich na vstup  do múzea Pergamon a obsadili v ňom všetky miesta na sedenie, ktoré boli voľné, podaktorí dokonca snažiac sa zapadnúť medzi exponáty múzea.

ZISTENIE č.6: „Kde je Erika?!“ naozaj nenaznačuje nič dlhotrvajúcejšie.

Osobité miesto v našich srdciach si vybojovala bodka za naším pobytom v Nemecku – spontánne umelecké zoskupenie, ktoré sme vytvorili čakajúc na posledných okupantov televíznej veže. Veď prečo bezprízorne  postávať, keď sa dá tancovať a nahlas vyspevovať kultové hity slovenského popu?

ZISTENIE č.7: Čo si nemôžeš dovoliť na Svätoplukovom námestí, môžeš si dovoliť na Alexanderplatz (jedno z berlínskych námestí).

PS: Chcem, aby ste si uvedomili, že pre tie tri dni sa aj polámať v autobuse oplatilo!

PS2: A v neposlednom rade ďakujeme aj všetkým trom pani profesorkám za obetu ich času a niekedy asi aj nervov.

(text: Katarína Petrovičová III.N, foto: Mgr. Erika Mikulová)

Fotogaléria