Viedenská ZOO

„Ďakujemééé!“ kričali všetci v autobuse pri odchode z viedenskej ZOO. Síce sme boli unavení a pomaly už ani nevedeli stáť na nohách, pekné zážitky stáli za to.

O ôsmej sme nastúpili do autobusu a o pár hodín už Viedeň vítala slovenských turistov z GCM. Ešte v autobuse sme dostali mapu ZOO a plán úloh od Sr. Clarissy, ktoré boli sprevádzané študentskými poznámkami typu „No jasné, vedela som, že bez tohto sa Viedeň nezaobíde.“

Cestu v ZOO sme začínali všetci spoločne a potom sme sa po skupinkách rozpŕchli do areálu, kde sme plnili úlohy na papieroch. Mali sme možnosť vidieť soby, krokodílov, hrochy aj nosorožce, no niektorých zamrzelo, že v insektáriu neobjavili pavúky. Popri tom ako sme chodili po ZOO a plnili úlohy z papiera, naučili sme sa aj nové nemecké frázy. Aj keď sme si mysleli, že plnenie úloh bude na obtiaž, nakoniec to bolo pre nás zábavou. Po prehliadke ZOO sa nám dostalo voľného času, ktorý sa využil v centre Viedne. Niektorí si poprezerali pamiatky, iní kupovali suveníry pre rodinu, no drvivá väčšina sa rozbehla do McDonaldu na večeru. S preplnenými žalúdkami a naopak s prázdnymi peňaženkami sme nasadli do autobusu a užívali si pohľad na nočnú Viedeň. Cesta ubehla rýchlo, možno aj preto, lebo ju väčšina prespala. Ku koncu sme poďakovali nielen našim sestričkám, pani prof. Kollárovej, ale aj pánovi autobusárovi a predovšetkým Bohu, za to, že nás celý deň sprevádzal.

 Fotogaléria - Také normálne decká

(text: Mária Lazúrová, Martina Turzová, foto: Michaela Majerczaková a.i.)