Nemecké sympózium 2018

,,V mojom živote som nestretol horšieho človeka ako mňa samého.“

Hlavným hosťom sympózia bol Torsten Hartung z Nemecka, ktorý priznal, že má veľa spoločných vecí s hlavným hrdinom nášho divadla Jacquom Feschom.

Život Torstena Hartunga potvrdzuje, čo on sám raz povedal: „Existuje neskoro, ale u Boha nikdy nie je príliš neskoro!“  

Fotogaléria

V utorok, 20. 3. 2018, sa zišli všetky nemecké triedy v aténskej miestnosti na školskom internáte: Nemecké sympózium – 1. časť.

Začali sme s krátkou prezentáciou o našom hosťovi Torstenovi Hartungovi, ktorú si pripravili žiaci 2.N. Po nej nasledovala ďalšia veľmi zaujímavá prezentácia o našom školskom divadle ,,Spomeň si na mňa“.

Náš hosť nám porozprával o svojom ťažkom detstve, mladosti, dospievaní a svojej závratnej kriminálnej kariére vodcu jednej z najväčších pašeráckych skupín s autami v Európe. Počas 18 mesiacov sa im podarilo ukradnúť a prepašovať skoro 11 miliónov luxusných áut. Robil obchody s ruskou mafiou a nakoniec zavraždil jedného zo svojich komplicov. Nasledovalo 15 rokov v base a 5 rokov na samotke. Ale tento koniec bol pre neho začiatkom nového života. Pretože vo väzení začal premýšľať nad svojím životm a skutkami. Spoznal svoje vlastné zlyhania, svoju hriešnosť a s bolesťou všetko oľutoval. Vtedy sa mu Boh zjavil ako milujúci Otec. „Predtým som bol bez orientácie, bezmocný a nezodpovedný. Začal som premýšľať o podstatných veciach v živote a tiež, ako sa môžem zbaviť svojej viny. Spoznal som: Boh existuje. A tým sa zrútil celý môj rebríček hodnôt i svetonázor.“ Väzenská cela sa stala jeho kláštolnou celou, miestom modlitby a stretnutia s Bohom.

Pripravili sme si preňho zopár otázok, ktoré nám s radosťou zodpovedal. Kto chcel, mohol sa spýtať aj osobne na vec, ktorá ho zaujíma.

Cez prestávky nás čakalo v hudobnej miestnosti chutné občerstvenie, od slaných pochúťok až po sladké. Po prednáške sme uskutočnili menší koncert, žiaci hrali na klavír, gitaru, spievali a zarecitovali báseň v nemeckom jazyku.

Na záver sme si pozreli tanečné vystúpenie. Potom sme sa už s hosťom a jeho manželkou rozlúčili, popriali všetko dobré, poďakovali a dali pár darčekov, ktoré im budú pripomínať Slovensko.

Vďaka za toto svedectvo bezhraničného Božieho milosrdenstva!

(Text: Patrícia Mocňáková, Eva Tršková, 2.N; foto: Adam Rábara, 2.N)