Biblia namiesto hokeja

V televízii prebieha napínavý hokejový zápas Slovensko - Nórsko, sledovanosť na Slovensku dosahuje rekordných 1 343 000 divákov. Ale traja smrteľníci uprednostnili niečo iné: Gabo, Dominik a Michal z II.A sedia na izbe v kaštieli Melčice pri Trenčíne a čítajú Bibliu. Prečo? Čo ich k tomu viedlo? No predsa celoslovenské kolo Biblickej olympiády 2015! Tieto zákulisné informácie sme získali od nášho tajného informátora p. Petra, ktorý naše GCM trio sprevádzal na tomto lukratívnom podujatí v dňoch 6. - 7. mája 2015. Ako to celé dopadlo, sa dočítate v priloženom článku z pera jedného z aktérov, ktorý si určite nenechajte ujsť.

Mať vytlačený popis cesty na papieri je jedna vec a orientovať sa v ňom druhá. Po prechode druhou neznámou dedinkou - volala sa Štvrtok - (bola streda) sme uznali svoj omyl a konali pokánie. Otočili sme sa (tesne pred cieľom, vlastne sme šli dobre) a spýtali sa na cestu najbližšieho živého človeka - babičky v záhradke pred domom (cyklista nám ušiel). Boli sme milo poučení a točili sme sa aj druhý raz - samozrejme v najneprehľadnejšej zákrute široko-ďaleko. Potom sme pokračovali v ceste a po menej ako kilometri sme dorazili na miesto určenia - do dedinky Melčice. Keďže som sa však nevedel vysomáriť z mapky, ktorá nám mala pomôcť nájsť františkánsky kláštor, kde sa mala olympiáda konať, znovu sme sa opýtali náhodného okoloidúceho. Napriek tomu, že očividne nemal potuchy kde je sever, veľmi pohotovo ukázal na najbližšiu väčšiu budovu so slovami: „Hento vyzerá ako kláštor...“. Kupodivu mal pravdu a na dvore nás čakal guláš. Bohužiaľ až po registrácii. Moji spolusúťažiaci ma stihli vysmiať (áno, na občianskom mám vlasy ako emák, a čo?), ale vzápätí mi to vynahradili mravce, ktoré ma - aj môj guláš - očividne milovali. Totižto na obed sme boli vonku a sedeli sme prakticky v mravenisku. Príjemná to spoločnosť. Celý deň sa niesol v podobnom duchu. Od zistenia, že Nitriansku diecézu reprezentujú dvaja z Banskobystrickej, cez hádku o tom, či je možné vidieť zraz anonymných alkoholikov v televízí (Gabo o tom vedel podozrivo veľa a tvrdil, že to videl v TV, všetci mu to “veríme”) až po omšu kde som miništroval v albe po kolená a snažil som sa vyzerať dôstojne. Išli sme spať o dvanástej a vstávali o šiestej, stratili (a neskôr znova našli) bundu, umelé fúzy, Dominika (bol na wc), počas niektorých úloh aj optimizmus (hlavne potom, keď došli perníky), ale na to, aká veľká bola konkurencia, bolo naše finálne piate miesto (z desiatich) celkom slušné. Žiadny zázrak sa nekonal, ale zachovali sme si česť a koniec koncov úspechom bol už len postup do celoslovenského kola. Možno o rok, kto vie ?

Fotogaléria

(text: Michal Križo II.A, foto: P. Peter)