"Mišo je king" alebo ako bolo na Zenite

Zvoní budík! Pretriem oči a pomedzi slabo otvorené viečka ostrím na červenú značku telefónu, ktorá rázom zruší rockovú kapelu vyhrávajúcu v našej spálni. Prvá spomalená myšlienka patrí Emanuelovi: "Spí ešte?" Ešte som si ani nestihol odpovedať, keď som započul známe: „Mama? Mama?“ A tak vstáva aj mamina. Spomaleným pohybom zapínam mobil a zisťujem, že je 6:30. Dnes mením svoje pôsobisko z Farskej 19 na F. Hečku 25 v Leviciach, kde sa každoročne koná krajské kolo súťaže Zenit v programovaní. Tento rok naň z našej školy postúpili štyria študenti. Obliekam sa a kým som jednou nohou doma, druhú už mám na autobusovej stanici. Autobus prichádza s 10 minútovým meškaním a celá zostava GCM doň nastúpi. Študenti s pracovným názvom 4M (Michal, Matúš, Marek, Michal) sa chystajú cestu prespať a dôkladne sa tak pripraviť na 4-hodinový programovací maratón. Nakoniec však cestu nevnímali len počas niekoľkých mikrospánkov. 

Tento rok sme pred ranným vytrvalostným behom Levicami uprednostnili jazdu taxíkom a čuduj sa svete boli sme tam o 5 minút a nikto sa nespotil. O 9:00 prebehlo otvorenie súťaže a študenti sa rozpŕchli do tried, kde na nich čakali počítače so zadaniami a 4 hodiny programovania.

No a ty, pedagogický dozor, čo budeš robiť? Hor sa teda do mesta. Levice už trocha poznám z minulého roka, kedy som si bol pozrieť Levický hrad, Tekovské múzeum a TESCO :) Tento rok som preto volil sakrálne pamiatky a vyhľadal som si kostoly v blízkosti námestia. Našiel som aj krásne prerobenú synagógu. Po tejto prechádzke moje kroky viedli k OC Ditúria, kde minulý rok sídlili hádam najlepšie domáce potreby, aké má človek možnosť vidieť. Tešil som sa, že tu nakúpim nejaké darčeky pod vianočný stromček. OC Ditúria však od podlahy prerábajú a bývalý Prior sa hrozivo, ale nápadne podobá na OC Mlyny v Nitre. Ľútosť však veľmi rýchlo vystriedali iskričky v očiach, keď som na rohu zbadal peknú kaviarničku s wi-fi free zone. Moje kroky som preto nasmeroval za dobrou kávou, na ktorú ma naučil rodák z Levíc p.p Gurbicz. Reku, trocha to tu opáčime. Kaviarnička útulná, personál milý, nápojové lístky so správnymi názvami káv. Dokonca (!) aj rôzne svetové nápoje z kávy. Pomyslel som si : „Tu som dobre!“ Spokojne som však sedel len dovtedy, kým mi nepriniesli kávu. Nielenže bola pripravená nesprávne, bola aj z nekvalitných ingrediencií a ozdobená striekačkovou šľahačkou. Veru, nestála ani za deravý groš. Kávová kultúra v našej krajine má ešte čo dobiehať.

Zatiaľ čo študenti už niečo vyše dvoch hodín zaparujú šedú mozgovú kôru, ja stále sedím v tej príjemnej kaviarni s „nepríjemnou“ kávou a píšem tieto riadky. O chvíľu sa chystám svoje obzory rozšíriť aj o návštevu Kauflandu, kde kúpim nejaké maličkosti, aby sme si darmi aj u nás doma pripomenuli biskupa sv. Mikuláša. Po ceste sa ešte modlím jeden desiatok za študentov 4M, aby prichádzali na správne myšlienky a postupy. Tento rok je novinkou, že na celoslovenské kolo Zenitu postúpi z každého kraja len prvý umiestnený, čo sa mne osobne nepáči, pretože študenti môžu stratiť motiváciu, namiesto ktorej dostávajú  poznanie: „Keď nebudeš prvý, zlyhal si!“ Súťaživosť je dobrá vec, ale nepreháňame to už trocha??

Sedíme v autobuse do Nitry a chalanom sa podarilo zaspať. Premýšľam nad vtipným príbehom, ktorý sa mi stal v Kauflande. Pri odchode z pokladne sa spustil alarm a v tom momente som bol tŕňom v oku bezpečnostnej služby. O pár sekúnd ma už viedli útrobami Kauflandu do miestnosti „bezpečákov,“ kde ma slušne požiadali aby som vyložil obsah vaku a ručným detektorom ho preskenovavali. Ako som tak vykladal obsah aj z tých najskrytejších zakutí vaku, uvedomil som si dve veci:

Mám tam riadny neporiadok - kopec zbytočných vecí a v bočnom vrecku je občiansky preukaz mojej manželky, ktorý pred pol rokom stratila :)

„Toto pípa, toto pípa,“ hovorí mi pán z bezpečnostnej služby a v ruke drží knihu „Lyžovaní - od začiatku k dokonalosti,“ ktorú som si zobral na cestu, aby mi do talónu pribudli nové praktické cvičenia pri výučbe lyžovania.

V tom momente sa mi pán z bezpečnostnej služby ospravedlnil za zdržanie a odblokoval mi čip v knihe, aby som už na detektoroch nepípal. Poprial som mu pekný deň a on sa s počudovaním usmial, že sa v tomto predvianočnom zhone nájde niekto, kto nie je nervózny.

Čas pokročil a tak som sa vrátil na miesto činu. Pri stole v školskej jedálni sme prebrali, komu sa ako programovalo a kto stihol koľko príkladov. Výsledky súťaže vyhlásia až o 15:00, ale nasledujúci autobus odchádza až 16:50. Jednoznačne sme sa zhodli, že odchádzame najbližším možným spojom do Nitry. Už vidím bauMax na Chrenovej, chalani stále spia a vo mne sa usídľuje pocit plnohodnotne prežitého dňa. Aj takéto vie byť povolanie pedagóga. Prináša ľahšie i ťažšie dni, situácie, v ktorých by ste sa neocitli nebyť pedagógom i situácie, v ktorých sa ocitáte permanentne, napr. pri kupovaní lístka. Ja: „Jeden celý,... .“ Po chvíľke ticha. Šofér: „Ale kam??“ Zvyknutý z MHD mi vôbec nedošlo, že na diaľkových spojoch je potrebná aj cieľová stanica :)

O deň neskôr sme sa dozvedeli fantastickú správu. Náš študent Michal Porubský (sexta) ustál krajské kolo a v súťaži sa umiestnil na prvom mieste kategórie B. S kolegami V. Ondrejkom a J. Mitošinkovou s napätím prechádzame aj výsledky ostatných krajov a padá nám sánka. Mišo získal nielen prvé miesto v Nitrianskom kraji, ale dosiahol aj najvyšší počet bodov v porovnaní prvých miest ostatných krajov (223 bodov). Za kabinet Informatiky Mišovi srdečne gratulujeme a držíme palce v celoštátnom kole. „Mišo je king“ – skonštatoval na záver p.p. Ondrejka !

P.S. : Najlepší z našich v kategórií A bol M. Kasáš (III.A - 11. miesto – 94 bodov), o 14 bodov zaostal Marek Drahoš (III.B - 15. miesto – 80 bodov) a uzatvoril to Mišo Fibich (19. miesto – 65 bodov). V kategórií A súťažilo 32 študentov.

P.S. : Obe kategórie mali rovnaké príklady i rovnaké bodovanie príkladov s maximálny možným počtom bodov 350. Rozdelené sú len na základe veku. O to viac sme neveriacky pozerali na monitor. Ak by Mišo súťažil v kategórií A, bol by prvý s odstupom 34 bodov a to si naozaj zaslúži uznanie.

Galéria

(text : Mgr. Jaroslav Votoček, foto : Mgr. Jaroslav Votoček)