Americká misia

Sobota 12.10.

17:00

Všetci čakáme na Katku, lebo Američanky nečakane prišli načas. Prvý stereotyp zbúraný. Trapas. Postupne si ich odvážame domov, kde by mali stráviť celý týždeň. Dúfajú, že sa nevidia naposledy.

Nedeľa 13.10.

Ráno

Zistenia dňa: Nie sme siroty (asi nastal informačný šum), nežijeme v stanoch a tečie nám doma teplá voda. Other myths busted! Najväčším kultúrnym šokom sa stalo prezúvanie sa v dome a vykrmovanie slovenskými mamičkami.

Poobede

Počas piatich hodín strávených s našimi rodinami sa snažíme ukázať Američankám skoro celé Slovensko. Teda, aspoň tú časť, na ktorú dovidia zo Zobora.

Pondelok 14.10.

8:00

Začína sa americká misia na našej škole. Základne síce nepostavili, zato chodia z triedy do triedy a zoznamujú sa s prostredím. Stretávajú sa s rôznymi reakciami, najčastejšími sú zamilované pohľady. Oh my gooosh!

13:30   

Po desiatkach varovaní pred vstupom do podzemia sa predsa len odhodlali. A... neuveríte. Im. Chutí. V. Našej. Jedálni. What the...?

14:30

Odchádzame na prehliadku Nitrianskeho hradu spolu so zvedavcami spomedzi študentov. Nie sú zvedaví na hrad, skôr na Američanky.

15:30

Konečne po celom dni v škole sedíme (joke). Pre zmenu v kaviarni.  V rozhovoroch spoznávame pravú tvár Ameriky – a to rozhodne nie je iba busy lifestyle, McDonald´s a rečnícke otázky typu „How are you?“. Zistujeme, že prežívajú životy plné rovnakých radostí a starostí, aké máme my.

Utorok 15.10.

8:00

Americká misia pokračuje. Návšteva objavuje stále nové zákutia našej školy (čo sa nám občas stáva ešte aj po štyroch rokoch), spoznáva ďalšie triedy a najmä, je z nich nadšená! Good job, guys!

13:30

Chutí im. Opäť žasneme.

15:00

V Zoborskom kláštore nás čaká páter Filip Žebrák. Lucka s Naty sa pri preklade vyčerpávajúceho výkladu histórie mníšstva na našom území poriadne zapotili. Sv. omšu našťastie prekladať nemuseli, lebo ju namiesto „pátra Filipa“ slúžil v angličtine páter Tomáš z Kalvárie. Ale prečo...?

17:30

Sedíme v talianskej reštaurácii pri americkom „národnom jedle“. Mimochodom, stále sme v Nitre, to sme si iba odskočili na pizzu. Preberáme pri nej ďalšie kultúrne rozdiely, a paradoxne nás aj tento rozhovor stále viac zbližuje.

19:00

„Hoci sme z piesní nerozumeli ani slovo, vnímali sme, že sme na jednej vlne.“ Aj takto zhodnotila naša návšteva chvály, na ktoré sme ich po pizzi vzali. A v rámci agapé dievčatá z Ameriky riadne prevetrali jazykové schopnosti ostatných zúčastnených.

Streda

8:00

Možno sa s nimi práve rozprávaš. Alebo niekto z vedľajšej triedy.

13:30

Chutí... Ale nechajme to.

14:30

Extrordinary english rosary in the dorm. Mimoriadny práve tým, že bol pod taktovkou našej návštevy.

16:00

Sedíme pred kaviarňou a popíjame kávu z keramických šálok. Mnohé Američanky si zrazu uvedomujú, aké je príjemné vymeniť jednorazové papierové poháre „na stojaka“ za sedenie „na káve“. 

17:30

American Lužianky Party!!! Sesterský dom sa ozýva smiechom a návšteva sa na pár hodín ponára do domácej americkej atmosféry, za ktorú vďačíme sestre Mary Nichole. Thx, sis!

Štvrtok

8:00

Ehm, ako obyčajne.

13:30

Myslíte, že im chutilo?

14:00

Dlho sme odolávali... nakoniec to však muselo prísť. Hor sa na nitrianske sekáče!

16:00

Z Kalvárie rozpoznávame všetky budovy, ktoré dievčatá doteraz navštívili a pomaly smerujeme do Furmanskej vinárne, kde nás už čaká...

17:00

...pán riaditeľ s pani profesorkou Fraňovou! A okrem nich aj bryndzové halušky, šúľance s makom, kysnuté koláče, strapačky, burčiak a mnoho iného. Popri ochutnávaní špecialít tradičnej slovenskej kuchyne sa delíme o to, čo bolo pre každú z nás tým najšpeciálnejším, čo počas tohto týždňa zažila.

18:30

Juraj a Adam vyhrávajú na harmonikách v strede internátnej chodby, chlapci spontánne pozývajú dievčatá do tanca a Američanky s otvorenými ústami a natáčajúc mobilmi udivene pozorujú tento výjav.

19:30

Juraj a Adam vyhrávajú na harmonikách v hudobnej miestnosti, chlapci spontánne pozývajú do tanca Američanky a slovenské dievčatá udivene pozorujú tento výjav.

21:00

Zábava je stále v plnom prúde. S ohľadom na zajtrajšie skoré vstávanie sa ich aktívne pokúšame vziať domov a nahnať do postelí. Zväčša neúspešne.

Piatok

7:00

Zbiehame sa na autobuske v Nitre, čakáme na Regio Jet a na nás čaká návšteva Bratislavy.

9:00

Pomaly, a to naozaj pomaly (už aj mýtus o rýchlom životnom tempe v Amerike je zbúraný) sa presúvame centrom nášho hlavného mesta od Prezidentského paláca popri Dóme sv. Martina a  Michalskej bráne až k Eurovei. A popritom si užívame posledné spoločne strávené chvíle.

13:00

Robíme s Bratislavou nevýhodný výmenný obchod. Berieme si so sebou do autobusu síce plné nákupné tašky, ale nechávame tu časť americko-slovenského osadenstva, ktorá cestuje vlakom. Pre tých z nás, ktorí sa nemôžu zúčastniť sobotnej rozlúčky, sa nezaobíde bez sĺz, ale ani bez sľubov, že sa znova stretneme.

Sobota 19.10.

10:00
Užívame si posledné chvíľky spolu, Američanky vybavujú last minute nákupy (štamperlík, ktorý si môžete zavesiť na krk, v USA len tak ľahko nenájdu).

11:10
No teraz nie sú naši hostia až takí dochvíľni, ale my im to odpúšťame. Nechce sa im. Komu by sa chcelo?

11:30
Konečne sme všetky pred školou tak ako pred týždňom. Dávame za pravdu Einsteinovi, čas je relatívny. Týždeň, na ktorý sme sa tak tešili a trochu sa ho aj báli, ubehol veľmi rýchlo. Odišli - ale ako hovorí klasik - keby neodišli, nemohli by sa vrátiť.

Fotogaléria

(Autori: Magdaléna Farkašová, Katarína Petrovičová, Patrícia Kováčiková)