V jednej z našich scén v hre sa máme naháňať. Raz sa nám podarilo zhodiť jednu z dlhých drevených palíc, ktoré boli opreté o dom. To by ešte nebolo nič, ale spolužiak sa začal smiať tak, že nevedel začať hovoriť svoju repliku. Keď sme tú scénu dohrali, v zakulisí sme sa na tom ešte dlho smiali.

Možno by som si zahrala, ale asi by som nechcela byť herečka. Ešte mám čas rozhodnúť sa...

Áno. V hre Alžbeta Uhorská hrali obaja moji bratia. Myslím, že sa im hralo super, veď hrať kráľa a princa nie je práve najhoršie. A skúsili si to aj v hre Pilátova žena. Starší brat si zahral Pilátovho doktora.

Nemusela som byť v škole... Ale nie. Najviac to, že teraz poznám nielen prímu.

Mám rada scénu na lúke, keď sa Pedro snaží zistiť, čo také úžasné sa stalo Juanovi.

Áno, dá sa to v pohode zvládnuť.

Páči sa mi na ňom, že si dokáže zo všetkého spraviť „srandu“. Ale keď príde na počítanie matematiky, zábava končí (smiech).