Rád chodím bosý (Juraj Vontorčík)
Mnohé médiá sa s ním pokúšali porozprávať. Mnohí novinári chceli nechať svoju prácu, lebo pochopili, že sa im to nikdy nepodarí. Mnohé denníky a magazíny mu denne volajú a prosia ho aspoň o krátke vyjadrenie. Nám sa to podarilo! My sme tí, ktorým sa podarilo získať rozhovor so samotným hlavným predstaviteľom Juana de Dios v hre s rovnomenným názvom, Jurajom Vontorčíkom. Predkladáme vám ho v nasledujúcich riadkoch.
Ešte pred castingom som bol párkrát oslovený na chodbe ako „Juan“, čo som nebral vážne. Vraj všetci to hovorili a vedeli o tom, len ja nič. Potom sa ma ale samotná sestra M&M spýtala, že či by som do toho šiel...
Aký je to pocit stvárňovať hlavnú postavu?Takýto ( Rozhadzuje rukami, aby sme mali predstavu aký)...a hlavne tento nový pocit mi nedovolil neprísť na predstavenie.
Účinkoval si aj v predošlých hrách?Chcel som, ale na Pilátovu ženu som bol príliš malý. A na Alžbetu Uhorskú som mal zas krátke vlasy.
Ako sa ti spolupracovalo so sr. Máriou Marthe a ostatnými hercami?Spolupracovalo sa mi veľmi dobre, teda až do momentu, keď ma ostrihali... A s ostatnými to bolo tiež super, len bláznivé tanečníčky v tanci Blázni ma zničili tým sácaním a potkýnaním a trhaním a mykaním. Akože mykaním sa. To ma vždy rozosmialo...
Počas tvojho účinkovania v hre sa vytvoril zástup obdivovateliek. Ako ho vnímaš?Žiaden „zástup“ som nevidel.
Ospravedlňoval si sa v škole často kvôli divadlu?Vôbec som sa neospravedlňoval, lebo som nebol v škole... A ak som bol, tak si to nepamätám. A ak si to pamätám, tak nepoviem. Ale ak by som náhodou povedal, tak len toľko, že, teda, hm, nie nepamätám...
Keby si mal ešte jednu takúto šancu, využil by si ju?Tak určitééé...nie.
Znovu ako herec? Alebo by si skúsil niečo iné?
Fú, radšej asi ako spevák. Sestry by nemali dôvod ostrihať ma. (Áno sestra, zas tie vlasy...) Alebo len nejakú rolu na dve minúty, aby som si mohol isť pozrieť hru aj z hľadiska.
Čo ti dalo toto divadlo? Čo ti naopak vzalo?Dalo mi to niečo veľmi zaujímavé, zážitok, aký som ešte nezažil, skúsenosť, akú som neskúsil... Spoznal som nových ľudí, teda veľa nových ľudí. Dokonca toľko, že (nech mi prepáčia) ich až neviem spočítať na prstoch. Ale nie, chcel som povedať, že si nepamätám ich mená. A vzalo mi to pojem o čase. Ani neviem, ako a kedy sa začal apríl. Je predsa apríl, či?
Našiel si u sv. Juana de Dios niečo, čo vystihuje aj teba? Máte niečo spoločné?Chodím rad bosý. A tiež som utiekol s jedným potulným spevákom, ale až vo vyššom veku a vrátil som sa. Takže to sa neráta. A nájsť „cestu svojho života“ nie je pre mňa takisto jednoduché. Len dúfam, že v tomto sa budeme odlišovať a nájdem ju ešte skôr, ako sa zaradím medzi štyridsiatnikov.
Výhľad z ktorého okna v škole máš najradšej?Výhľad zo všetkých okien v A-jednotke. Ale taktiež mám rád výhľad cez okno v mojej hlave pri odpovedi. Odporúčam.
Aký je tvoj najväčší zážitok súvisiaci so školou?Neviem. Neviem prísť na jeden zážitok. Skôr by som to charakterizoval ako súbor prirodzene (a s našou pomocou) prebiehajúcich fyzikálnych, biologických, chemických a biochemických procesov v nás a s nami stretávajúcich sa v jednom bode, ktorý je v tomto prípade práve škola. A možno viem, len si to chcem nechať pre seba.
Čo by si chcel odkázať budúcim generáciám? Povzbudenie do štúdia alebo do ďalšej hry?Už teraz rozmýšľajte nad tým, čo chcete robiť, keď odtiaľto odídete. Ale nato príde len malé percento ľudí, tak sa „len“ učte všetko, pretože po treťom ročníku si možno budete chcieť meniť semináre, ak zistíte, že vás baví niečo iné, tak aby ste potom vedeli, o čom je reč. Alebo to proste nechajte na akademický... A k hre len toľko, že zapojte sa. Fakt.
