Milujte profesorov! (Andrej Karlubík)

Odchovanec GCM Andrej Karlubík alias Filip Jakubík má oko na originálne zábery, ruku na presný strih, cit na zachytenie atmosféry, nadšenie pre divadelné hry a pri svojej výške 189 cm schopnosť byť s kamerou v ruke nenápadným v priestore. Už niekoľko rokov je neoddeliteľnou súčasťou divadelného tímu GCM. Vďaka nemu sa naše hry, zachytené na filmovom plátne, dostali nielen do Košíc či Prahy, ale i za veľkú mláku, ba dokonca do Austrálie.

Prečo rád točíš GCM-ácke divadelné hry?

Pre peniaze, slávu, ženy...

Každé predstavenie sleduješ cez objektív kamery alebo fotoaparátu. Veľakrát vidíš, čo divák nevidí. Ktoré momenty z hry Juan de Dios si rád pozrieš zblízka – cez kameru?

Rád si púšťam úvodný príhovor pána riaditeľa. Je taký srdečný a zmysluplný.

Každý z nás máme svoju obľúbenú scénu alebo vetu. Ako znie tá tvoja?

Johanka Pavlíková: „Seňor Juan je dobrý človek!“ A mám aj svoju obľúbenú postavu, už 5 rokov. Som rád, že sa zapojila do hry aj teraz. Je to sestra Margaréta Caudtová, skutočne skvelá huslistka.

Doteraz si točil viac-menej sám, pri tejto hre ale vznikol kameramanský tím. Aká bola spolupráca a deľba práce?

Keďže som už predtým natáčal divadelnú hru, stal som sa nepísaným šéfom tímu. Na začiatku som vydal pokyny, chlapci si to „odmakali“ a ja som zatiaľ iba hompáľal nohami. Pokynov bolo veľa, zhrnúť by sa dali do nasledovnej vety: „Robte si, čo chcete!“ Každý z chalanov bol niečím výnimočný:

Matúš Kazík -

výnimočná presnosť a rýchlosť zaostrovania objektívmi s malou hĺbkou

Matúš Kasáš -

trpezlivosť a predvídavosť pri natáčaní, výnimočné redaktorské schopnosti

Gabo Meluš -

hľadanie nevšedných záberov a kameramanských pozícií, mimoriadny talent na „zákulisné blbosti“

Ľuboš Blažo -

robenie „poistných záberov“, ak sa v tej chvíli žiaden nedá použiť, tak ten jeho určite áno. Všetky tieto zručnosti chlapci ovládali lepšie ako ja. Mojou úlohou bolo uznať, že ti druhí to vedia lepšie a nemiešať sa im do roboty. Myslím, že som to zvládol. Do nášho tímu patril aj Juraj Daniš (redaktor), Marek Fečo (kameraman, redaktor) a ďalší. Neodmysliteľnou súčasťou bol aj

Jakub Ligač,

ktorý pomáhal všade, kde len mohol (hlavne, keď kvôli tomu nemusel ísť na vyučovanie) a výrazne upevňoval kameramanský kolektív.

Čo bolo pri natáčaní najnáročnejšie?

Najnáročnejšie bolo, že na konci predstavenia som kvôli kamere nemohol urobiť to, čo sa mi vtedy najviac žiadalo, t.j. okamžite sa postaviť a tlieskať.

Čo je dôležité zachytiť kamerou?

Neviem. Dúfal som, že zistím už počas nácvikov, ako a čo treba točiť v jednotlivých scénach. Podarilo sa mi to asi tak na 10%. Takže sme pristúpili k všeobecnejšiemu postupu – točiť všetko odvšadiaľ a potom sa z toho niečo vyberie. Pre mňa bolo dôležité , aby to kameramanov bavilo. Ak by to chalanov nebavilo, na záberoch by to bolo poznať.

Môžeš nám priblížiť tohtoročné technické novinky a pomôcky pri natáčaní?

Hlavná pomôcka, čo pribudla, má meno Matúš Kazík. Zabezpečil vybavenie pre ďalších štyroch kameramanov. Vďaka tomu sa náš tím mohol rozšíriť z predchádzajúcich dvoch členov na piatich. Okrem dvoch kamier pribudli dva fotoaparáty Canon 5D Mark II, ktoré umožňujú aj natáčanie. Majú menšiu hĺbku ostrosti ako kamery a zábery z nich sú teda trochu „umeleckejšie“. Matúš zabezpečil aj žeriavový polohovateľný slider, ktorý použil pri natáčaní speváckeho zboru. Mne pribudol iba stabilizátor, ktorý umožňuje robiť plynulé zábery počas chôdze alebo poklusu.

Do koľkých tašiek sa zbalíš, keď ideš točiť?

Do 1 tašky, keď idem sám „naľahko“. Do 5 tašiek, keď idem sám „naťažko“. A do 13, keď sme išli do divadla celý štáb.

Koľko kilogramov musíš odniesť?

„Naľahko“ musím odniesť 4kg, „naťažko“ 15kg. Náročnejšie bolo, keď sme sa museli cely štáb presúvať z Farskej ulice do divadla. Spolu sme niesli asi 80kg, ale hlavná časť nákladu boli minerálky, ktoré sme si vždy kúpili v BILLE.

Ako striháš hru, z ktorej máš niekoľkohodinové nahrávky z viacerých kamier?

Zoberiem záznam z jednej kamery. Pustím si ho a zábery, ktoré vidím hneď rozdeľujem a posúvam do troch kategórii. 1 - Super záber. Predpoklad, že zo žiadneho predstavenia ani zo žiadnej inej pozície nebol spravený lepšie. 2 - Normálny záber. Nie je zlý, ale z inej kamery bude pravdepodobne lepší. 3 - Odpad. Zábery, ktoré nie sú zaostrené, príliš roztrasené alebo zbytočné. Takýmto záberom sa nevyhneme. Ak chceme trebárs zachytiť príchod seňory Marie, musíme chvíľu predtým točiť zadnú záclonu, spoza ktorej sa objaví. Niekoľkosekundové čakanie na jej príchod sa zdá byť zbytočné, ale je nevyhnutné. Toto rozdelenie spravíme s každým záznamom. V ideálnom prípade nám zábery z kategórie 1 vyplnia celý priebeh trvania divadelnej hry. Ak sa tak nestane a máme v zostrihu nevyplnené „medzery“ (niektoré situácie nikto dobre nenatočil), vezmeme zábery z kategórie 2, znížime si pomyslenú latku náročnosti a celý postup zopakujeme. Vždy, keď je to možné, sa snažíme vybrať tú alternatívu, kde herec podal najlepší výkon.

Na čo kladieš dôraz?

Ťažko povedať. Strihám to s vedomím, že divadlo je dobré, tak nech ten môj strih je čo najmenej trápny. Zvláštny dôraz kladiem na jednu vec - na zákulisie. To, čo sa deje počas prípravy, je podľa mňa mimoriadne. Pre mnohých je práve čas divadelnej hry tým skutočným vrcholom školského roka, možno celého štúdia. Niektorí študenti, čo inak chodia znudene do školy, sa prestanú sami seba pýtať, prečo musia chodiť do školy, lebo akosi vnútorne cítia, že zrazu robia niečo zmysluplné. A my sa už len snažíme aspoň trochu zachytiť koľko starosti, zábavy a slávy študenti zažili. Zákulisie preto točíme snáď ešte viac ako samotné divadlo.

Na DVD v záverečných titulkoch často figuruje meno Filip Jakubík (strih, kamera). Málokto vie, kto sa pod týmto menom skrýva. Je to tvoj pseudonym. Ako si k nemu prišiel?

Keď som bol študentom GCM, kamarátil som sa so starším študentom Andrejom Šabom (brat pátra Petra). Po rokoch sme sa náhodou stretli u sestier v Starej Haliči, so širokým úsmevom ma vítal slovami: „Teba poznám. Tebe viem aj meno aj priezvisko....... hmm (5- sekundová pauza) Filip Jakubík!“ Potom to ešte sestra Julian rozšírila na meno Filip Jakubík Mária Jozef, ale to sa neujalo.

Tvoje vízie do budúcnosti:

Moje vízie nie sú jasné ani mne.

Tvoj odkaz GCM-ákom:

Milujte svojich profesorov, bez vašej lásky sú úplne stratení.