Divadelná hra Alžbeta Uhorská

„Alžbeta Uhorská- Príbeh veľkej lásky“ sa rodil niekoľko mesiacov. Najskôr v mysli, potom na papieri. Predbežný scenár bol napísaný v novembri. Vedel, že ho ešte čaká veľa drobných úprav, z časti aj radikálnych zmien. Vzácnymi radami prispel bývalý scénograf DAB František Perger, ktorý zároveň navrhol výtvarné prevedenie jednotlivých scén.

Z papierového scenára vykročila hra na javisko k hercom, cez hercov, tanečníkov a spevákov k divákovi. Príbeh z dávneho stredoveku začal pomaly ožívať. Nejasné predstavy, čo všetko čaká účastníkov divadelného projektu naberali každým dňom konkrétnejšiu podobu. Čítačky, hlasová a pohybová príprava, javiskové skúšky spojené s tanečnou choreografiou a hudobným sprievodom, skúšky spevu a oddreté hodiny tanca, tvorba kostýmov, rekvizít, výtvarné prevedenie scény, organizačné zabezpečenie celkových nácvikov v škole i v divadle- to všetko tvorilo veľký príbeh o skvelej spolupráci divadelných nadšencov.

Alžbeta Uhorská, dcéra uhorského kráľa Ondreja II. je veľkou postavou v našich dejinách. Hoci žila v stredoveku, tým aká bola, čo robila a za čo sa vedela nekompromisne zasadiť, z nej robí pútavú postavu, ktorá má, čo povedať i dnešnému modernému človeku. Jej život nebol rozprávkou o krásnej princeznej s happy endom, kde všetci šťastne žijú, kým nepomrú. Opak bol pravdou.

Ako štvorročná odchádza z Uhorska do neznámej krajiny - do nemeckého Durínska. Vyrastá v cudzej kultúre, obklopená nepochopením hradného panstva, ktoré sa s nevôľou pozerá na netradičné správanie budúcej kňažnej Durínska. Jediným Alžbetiným spojencom sa už od útleho detstva stáva Boh. Vďaka priateľstvu s Ním dozrieva v silnú osobnosť, ktorá sa nebojí ísť proti prúdu. Pomáha najúbohejším, žije priam asketicky. Nočné hodiny prebdie v modlitbe, pod brokátom nosí šaty zo surovej kože, s ľahkosťou sa zrieka prehnaných zábav. Vnútorná sloboda jej umožňuje vidieť svet optimisticky a Boh odmieňa jej dôveru láskou mladého kniežaťa Ludwiga. Tá však netrvá dlho.

Križiacka výprava v roku 1227 si vyžiadala svoje obete. Ludwig zomiera. Alžbeta žije pod neustálym tlakom Ludwigovej rodiny. Rozhodne sa odísť a volí si cestu františkánskej chudoby. Zakladá prvú nemocnicu v Marburgu, kde sa spolu so svojimi spoločníčkami stará o chorých a biednych ľudí. Zomiera ako 24 ročná. Chýr o zázrakoch na jej príhovor sa rýchlo šíri po celej krajine až k samému pápežovi Gregorovi IX., ktorý ju o štyri roky neskôr vyhlásil za svätú.