Výlet z pohľadu triednej

Príprava na náš výlet na Tále zahŕňala v sebe „zopár“ telefonátov a papierov a najmä upozornení, aby sme si dali pozor na medvede. Nakoniec som sprej na medvede nekúpila a vybrala sa v dôvere v Božiu starostlivosť na tento dobrodružný výlet. Boli situácie, kde som naozaj vnímala Božiu ochranu a vedenie.

Vo štvrtok ráno ubehla cesta veľmi rýchlo, autobus šoféroval ústretový „Luigi.“ Dve a pol hodiny mi trieda spríjemňovala spevom rozličného žánru. Ďakujem aj za Eda Sheerena na želanie. Keď sme vystúpili, bolo pod mrakom a našu pozornosť upútal hostel. Vynorila sa otázka: Aký je rozdiel medzi hotelom a hostelom? Určite vám to vysvetlia v 1.A. Myslím, že aj keď prvý pohľad nebol ideálny, nedali sme sa odradiť. Predsa nádherné lesy a hory majú svoje čaro. Prvá vychádzka do okolia skončila viacerými zastávkami spojenými s oslobodzovaním zamotaných kozičiek. Večer patril hrám rôzneho druhu a grilovačke. Potom zábavný program, kde sa mohol Janko aj „zblázniť“, keďže mal uhádnuť diagnózu troch bláznov. Večierka bola primeraná, lebo na druhý deň sme plánovali turistiku. Musím pochváliť triedu, že po rozhovoroch na izbách vedeli byť aj ticho a netradične som sa na výlete normálne vyspala. Ráno sme vyštartovali po raňajkách na lanovku v Krupovej a druhú strmú polovicu už po svojich hore. Výhľady boli úžasné, fotila som ako japonský turista. Miestami, keď bolo v Kosodrevine ticho a bolo počuť len dych ako namáhavo stúpame, som si na medveďov spomenula. Sem tam sme zanôtili krátku pesničku a dúfali sme, že pokojne spia. Bolo milé, keď som pozorovala ako si vedia v triede pomôcť a povzbudiť sa. Po miernych ťažkostiach sme všetci úspešne prišli k Rotunde na Chopku. Dole  sme sa zviezli na Kosodrevinu a tu už rozvoniavalo jedlo - náš obed. Po návrate sa niektorí regenerovali na izbách, iní šli von. Ja som sa rozhodla ešte pre futbal. Keďže neznášam byť v bráne  a chvíľu som sa v nej ocitla, ocenila som  ľahkosť bránky, ktorú som mohla v kritickej chvíli veľmi ľahko odniesť. Potešilo ma aj zopár gólov, ktoré som mohla dať, keď Šimon dostal šmyk na tráve. „Kauza hojdačka“ narušila náš večer. Veľmi však páčila múdra a asertívna reakcia triedy na neoprávnené obvinenie chatára. Večer sme sa ešte chceli dlhšie zabávať, ale chatár dal usmernenia o kratšej večierke, keďže sa v hosteli ubytovali v ten deň aj individuálni hostia. Našli sme však riešenie: izbu p. prof. Ďurfinovej, kde sa mohli niektorí vytrvalci rozprávať aj dlhšie. Touto cestou by som sa jej chcela aj poďakovať za obetavosť a všetku pomoc. Výlet sa teda obišiel bez úrazov, hoci sa v posledný večer podo mnou rozlámala stolička./čo pripisujem skôr staršiemu materiálu ako mojej váhe/

Bol to krásny čas so skvelou triedou. Ďakujem!

Fotogaléria

(text – p.prof. D. Brezniaková, foto - celá 1.A)