10.11. 2017 – dátum, na ktorý bude posádka našich 12 študentov ešte dlho s hrdosťou spomínať. A zároveň dátum, ktorý otlačil v pamäti GCM pečať veľkého úspechu. Pýtate sa, čím je teda taký výnimočný?

Náš príbeh sa začína v jedno typické piatkové ráno, keď sa vzduchom rozplýva vôňa víkendu, no a my sme konečne prekročili prah školy na čele s pani profesorkou Prableskovou. Od vtedy sa napätie iba stupňovalo. Náš cieľ: UKF, vyhlásenie výsledkov súťaže Mladý prekladateľ 2017. Onedlho nás s očakávaním privítali a my sme sa pohodlne usadili na sedadlách v aule. Teda, nie až tak pohodlne. Veď predsa, stále nami lomcovala zvedavosť. Tak sa oficiálne začalo vyhlasovanie výsledkov už piateho ročníka súťaže.

V súvislosti so Sviatkom všetkých svätých sme si na GCM ťahali svätých patrónov našich tried. Prosíme ich o ich pomoc, príhovor a ochranu v celom školskom roku. Nech je ich príklad pre nás inšpiráciou na našej ceste svätosti.

Dňa 8.11.2017 sa siedmi naši študenti (Andrej Piňák, Jakub Bajnok, Katka Petrovičová, Monika Hrušková, Marek Hollý, František Jakab a Jakub Žuk-Olszewski) zúčastnili súťažného kvízu Poznáš svojho suseda, ktorý sa konal na UKF. Otázky boli zamerané na všeobecný prehľad o kultúre, literatúre a geografií krajín V4. Naši študenti vybojovali krásne 1. miesto.

Gratulujeme!

Vojaci, poooooozor! Pohov!

Aj takto by sa dali charakterizovať tohtoročné imatrikulácie prvákov, ktoré sa konali 12.10.2017. Keďže téma znela “Vojenský výcvik”, každý zo zúčastnených mohol očakávať, akým smerom budú ladené súťaže. A naozaj, naši bažanti sa nenechali zahanbiť. Vojenská strava, vytrvalosť, presnosť, ohybnosť. To všetko bolo súčasťou prijímania brancov do armády GCM. Okrem toho sa samozrejme tancovalo a tancovalo, pretože diskotéka bola už tradične na veľmi dobrej úrovni. A nebojte sa, nielen bažanti boli podrobení výcviku. Keďže pokyn generála znel “Čo si zašpiníte, to si aj upracete!”, veru sa zapotili aj naši mazáci, ktorí už majú v armáde odkrútené 2, 3, resp. až 7 rokov. Týmto im chcem zároveň vysloviť vďaku za to, že sa zhostili úlohy zorganizovať "branné cvičenie" pre svojich mladších kamarátov.

V krásne sychravý deň, utorok 10.10. 2017,  sa naša trieda kvinta uliala z vyučovania, teda, rozhodla sa spoznať starobylú Budapešť. Štartovací bod bol ako zvyčajne Zimný štadión. Od neho sme sa v skoré ráno  spolu s našou triednou a  p. profesorom Žebrákom vydali na cestu. Bola síce dlhá, ale zábavná. Po 2 a pol hodine sme konečne dorazili do Budapešti. Ako prvé sme si pozreli Námestie hrdinov, pri ktorom nám p. profesor Žebrák povedal veľmi zaujímavý (síce pre niektorých pridlhý) výklad.

Aká môže byť lepšia hodina na začiatku školského roku ako hodina zameraná na to, ako sa učiť?

Odštartovali sme ERASMUS+

Ak by si niekto chcel myslieť, že dvaja profáci z GCM si boli užívať predĺžený víkend v Berlíne, spýtajte sa môjho kolegu Paliho Žebráka, ako to naozaj bolo. Veľmi rád vám povie pravý opak.

V medzinárodnom zoskupení učiteľov (našich starých známych z predošlých projektov) zo Španielska, Nemecka a Walesu sme oficiálne odštartovali náš dvojročný projekt Erasmus+ s názvom “Exploring the Cold War - Bringing the Iron Curtain Down” (“Skúmanie studenej vojny - Pád železnej opony”).

Mesiac október vnímame ako mesiac Ružencovej Panny Márie, ale v tomto čase sa venuje väčšia pozornosť aj misiám. Naša škola nie je výnimkou. Opäť sa teda naše školské spoločenstvo zaktivizovalo, študenti nižšieho stupňa – a v spolupráci s pátrami so Spoločnosti Božieho Slova z Kalvárie sme pripravili tradičný októbrový Misijný jarmok.

Na besede, ktorá predchádzala samotnému jarmoku, sme sa od pátra Michala dozvedeli mnoho zaujímavých informácií o Mexiku – je to krajina, ktorá láka svojimi prírodnými krásami, zaujímavou históriou a rozporuplnou prítomnosťou, ale je to hlavne veľké misijné pole...

Takto má vyzerať výlet za odmenu

"Prosím, skúste prísť už o 8:15, pretože o pol vyrazí autobus a nechceme nikoho čakať," podali inštrukcie sestričky. Tak stojíme, ako vždy na našom klasickom mieste pri štadióne (tentokrát nás tam dokonca privítali nejakou vodohospodárskou súťažou, ktorá zabrala celé parkovisko) všetci pripravení. Ale hľa, 8:40...autobus nikde.

Prichádza len nejaké čudo, ktoré by ste možno nazvali veľkou dodávkou, všetci sa smejú, že haha náš autobus. Avšak tento, odborne nazvaný mikrobus, naším dovozom na dané miesto naozaj bol. Zvnútra našťastie pôsobil oveľa priestrannejšie. Po úspešnom tetrise batožiny do kufra sme konečne mohli vyraziť do nášho vysneného Heiligenkreuzu.