V dnešný sviatok sv. Cyrila a Metoda (a aj sv. Valentína) medzi nás zavítal novokňaz, náš bývalý študent, Peter Hegyi.

Počas kázne spomínal na svoju kľukatú cestu ku kňazstvu (so šťastným koncom). Oslovil ma záver jeho kázne, kde spomínal na to, ako za jeho čias volali GCM "skleník". Veľakrát sa aj dnes medzi študentami (a aj profesormi) hovorí, že je to tu iné ako tam vonku, vo svete. Rozoberáme, či je to tak dobre alebo nie.

Minulý týždeň sme zorganizovali Deň bez mobilu. Názov hovorí za všetko – išlo o to, že pri vstupe do školy študent mohol dobrovoľne odovzdať svoj mobil výmenou za sladkosť. Po skončení vyučovania si ho mohol naspäť vyzdvihnúť.

Tento rok sa lyžiarsky kurz konal na Krahuliach. Všetci sme sa tešili, pretože to mal byť náš prvý spoločný lyžiarsky. Krahule nás privítali nádherne biele, zasnežené a zaliate slnkom. Perfektne upravený svah čakal už iba na nás! No ale ako sa to všetko vyvíjalo?

Dňa 1.2. naša trieda 1.N navštívila deti v škôlke. Detičky si pre nás pripravili program v nemeckom jazyku. Najprv nám zatancovali na nemeckú pieseň, potom nám sestrička určila deti. S deťmi sme čítali z knižky, ktorú si vyrobili deň predtým s našimi spolužiakmi. Boli veľmi šikovní a veľa toho po nemecky rozumeli. Prekvapilo nás, ako dobre im ide nemčina.

21. 12. 2016 sme sa vrátili na základnú školu. Nie, hromadne sme neprepadli, robili sme program pre prvákov. Naše herecké talenty sme nenechali ležať ľadom. Príbeh o pánovi Martinovi bol poučný nielen pre prvákov, ale aj pre nás. Boh prichádza v ľuďoch okolo nás, aj keď ho niekedy očami nevidíme (dobre vidíme len srdcom). 21.12. sme ho skutočne stretli a žiara v detských očiach nám bola dôkazom.

„19.12.2016: Nemecký deň“

Ako mnohí z vás viete, v pondelok pred Vianocami sa na škole uskutočnil tzv. „nemecký deň“. Celé to začalo svätou omšou v kláštornom kostole s pátrom Hegglinom, misionárom Srdca Ježišovho zo Švajčiarska. Sv.omša sa slávila v nemeckom jazyku, taktiež sa čítali prosby, v ktorých sme mu omylom zablahoželali k jeho sedemnástym narodeninám. Našťastie to poňal s humorom, nakoľko očakával, že drobné chybičky sa u nás môžu objaviť. Na konci omše boli dvaja žiaci zagratulovať k jeho jubilejnej 70-tke.

Prvým pečivom, ktoré pred Vianocami rozvonia asi každú domácnosť, sú medovníky. Tak sme si aj v našej tercii povedali, že začneme začiatkom adventu na túto tému.

V jedno utorkové popoludnie sme sa v hojnom počte stretli už v osirelej školskej jedálni. Dievčence sa  za pomoci  z domu prinesených vykrajovačiek a náradia zo školskej kuchyne pustili do vykrajovania medovníkov a chlapci pri druhom stole zatiaľ pripravovali ovocie do voňavého punču.

Minulý rok tiež, prečo nie aj tento. Tak sa 2.A rozhodla 15.12.2016 spraviť vianočné posedenie pre rodičov, triednu pani profesorku a samozrejme seba. Hneď po škole sme sa pustili do varenia punču (nealkoholického samozrejme, still kids L),nákupov v TESCU a zdobenia aténskej miestnosti. Tesne pred začatím sme ešte niektorí skúšali program.

Zdá sa to neuveriteľné, ale je to tak.

Vždy koncom roka vyhlasuje TV LUX filmársku súťaž SAFi.

Je to súťaž pre amatérskych filmárov, v ktorej majú spracovať maximálne 5-minútový dokument na nejakú tému. Tento rok bola téma: Moja Mama.

Ja (Andrej Piňák) a môj spolužiak Dominik Pecho sme ako minuloroční víťazi boli pozvaní na otvorenie tejto súťaže. Tak sme sa vybrali 8.12. do Bratislavy na natáčanie. Prišli sme tam asi hodinu pred začiatkom. Porozprávali sme sa s moderátorom Pavlom Dankom, PR manažérkou Evkou Hreškovou, dali si čaj a podobne. Po hodine sme išli do štúdia a začalo sa vysielať live. Samozrejme sme sa nedozvedeli otázky, ktoré dostaneme, takže to bolo zase o improvizácií. Nevadí.