Už sme si zvykli, že na GCM-ku sa robia zvláštne a často nevídané veci, ale videl už niekto učebnicu nemčiny a žiakov pani profesorky Kollárovej kráčať po legendárnej trase v Mníchove, ktorú sa všetci musia učiť naspamäť? Asi nie, či?

My sme to nielen videli, my sme to vlastne zariadili. Samozrejme, to je len malá kvapka v mori spomienok, zážitkov a často bláznovských nápadov žiakov našej druhej N.

V jedno krásne nedeľné poobedie, bolo to 10.6.2018, sme sa všetci dobrodruhovia z kvinty začali zliezať na vlakovej stanici. Napriek obavám niektorých pasažierov prebehla cesta troma vlakmi v absolútnej pohode. Celé poobedie strávené na koľajách nás napokon dostalo až k vytúženému Ružomberku. Keďže naša triedna Ivet nie je žiadne béčko, hneď po veľkých nákupoch potravín v Tescu nás naložila do taxíkov, ktoré len tak hocikomu triedny nevybaví (dokonca iba za 1€!) Nuž, čo dokáže ženský šarm J Taxíky nás vyložili rovno pred útulnou chatou, ktorá sa stala naším domovom na ďalšie dva dni. Prvý deň sa teda chýlil k svojmu koncu. Zakončili sme ho spevom s gitarou v altánku pred chatou.

Dňa 6.júna sa pod vedením Moniky Laktišovej trieda 2.B vybrala na výlet do Starých Hôr. V penzióne nás už čakal manželský pár, ktorý nás privítal skvelou grilovanou večerou. Na druhý deň sme sa vybrali na túro-prechádzku do Španej doliny. Avšak, čo by to bol za výlet, keby sme neboli zablúdili? Počas náročného brodenia sa hustým lesom sme nachytali rekordný počet kliešťov, ale naša triedna pani profesorka Prablesková sa toho hrdinsky ujala a všetkých kliešťov vytiahla pomocou opaľovacieho krému.

V pondelok (včera, 11.6.) sme zorganizovali druhýkrát v histórii GCM tzv. Deň bez mobilu. Kľúčovým impulzom bolo množstvo ľudí, ktorých vídame s mobilom v ruke. Z vlastnej skúsenosti vravím, že prežiť deň bez mobilu je naozaj zvláštna skúsenosť, iný typ zážitku.

Vďaka kolegyniam Erike Mikulovej a Janke Mitošinkovej všetko prebehlo hladko, mali sme nachystané krabice pre každú triedu a sladkú odmenu pre odvážlivcov. Tento rok ich bolo až 137 (o cca 40 viac ako minulý rok, a to boli ešte dve triedy na výlete).

Ale nejde nám o kvantitu, skôr ide o to upozorniť na našu spätosť s technológiou. Naozaj v tom niekedy ideme za hranicu a téza o tom, kto je sluha a kto je pán, sa úplne otáča. Je dobré uvedomiť si to včas.

Na to, ako bolo na výlete triedy 3.B, sa môžete pozrieť vo videu od Juraja Krajčoviča:

Tento článok rešpektuje nové nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov, GDPR, takže mená a názvy budete môcť len hádať. Nestihli sme si vypýtať potvrdenie.

Streda 30.5., streda ako každá iná, 5. hodina, p.p. Žxxxxx si ide svoje, Kxxx spí a my ostatní sme už myšlienkami inde, lebo sa tešíme na výlet. P.p. Žxxxxx stíchol, zobudí sa Pxxx,, Kxxx si z toho berie príklad a zobúdza sa tiež, hodina končí a začína dobrodružstvo.

Duchovnú obnovu sme aj napriek nášmu zbožnému želaniu začali až po riadnom vyučovaní. Pán zástupca nám našťastie veľkoryso odpustil siedmu hodinu a spolu so sestrami Jozefou a Monikou sme sa pešo vybrali na Kalváriu v Nitre. Triedna pani profesorka nás nenechala v štichu a vyviezla nám batožinu až celkom hore. Samozrejme, chlapci pomoc hrdinsky odmietli, aj keď svoje rozhodnutie možno niekoľko ráz oľutovali.

Cesta sa vliekla a naše podozrenie, že je akási dlhšia ako zvyčajne, každým krokom rástlo. Konečne sme dorazili k lurdskej jaskynke. Tam sme pozdravili našu nebeskú mamu a pokračovali sme vyššie k misijnému domu, kde nás už čakali. 

Je ráno 16. mája a celá 1.N nedočkavo odpočítava posledné minúty do odchodu. Na čele s troma profesormi (p.p. Murárikom, p.p. Jakubičkovou a s. Clarissou) opúšťame našu milovanú Nitru a rútime sa smer Rakúsko, kde na nás čaká veľa nezabudnuteľných momentov. Po ceste v našom autobuse panuje veselá nálada, ktorú sprevádza spev  a smiech žiakov, ktorí ešte zďaleka netušia, čo si pre nich prichystala sestra Clarissa.

Sepima v Prahe, blaze

Áno, čítate dobre. Po šiestich tých najpofidérnejších ubytovaniach a lokalitách v najzapadnutejších častiach Slovenska sme si povedali, že by sme náš posledný výlet radi strávili v zahraničí. Tak prečo rovno neskúsiť veľkomesto? A bolo fakt super.