Amerika v Rakúsku

Amerika v Rakúsku

Be the Light - Austrian american dream

Franciscan Univerzity of Steubenville (FUS) v Ohiu  v spolupráci s Language and catechetical Institute (LCI) a s Gymnáziom sv.Cyrila a Metoda (GCM) uvádzajú nový, celovečerný , výpravný,koprodukčný film o skupine dievčat, ktorým 6 dní v malebnom mestečku Gaming v lone prírody a v spoločnosti výnimočných ľudí ponúklo pomoc pri rozhodovaní o budúcnosti, priestor na spoznávanie seba samých aj navzájom  a na tvorbu vzťahov trvajúcich, dúfajme, viac než týždeň. Hlavne však nový pohľad na mnohé sféry života.

Námet a réžia: Magdaléna Farkašová

V hlavných úlohách: Bianka Baráthová, Dominika Pinterová, Katarína Gašparovičová, Magdaléna Mikušová, Natália Görögová, Katarína Petrovičová a sr. Mária Zuzana Zorková.

Kláštorný komplex Kartause v rakúskom Gamingu sa už niekoľko rokov počas semestrálneho zahraničného pobytu stáva domovom študentov FUS. Popri univerzite  tu funguje aj Jazykový a katechetický inštitút (Language and catechetical Institute). Jednoročný študijný program, ktorý tu môžu absolvovať mladí z krajín niekdajšieho Východného bloku, je zameraný na vyučovanie anglického jazyka a  kresťanskej teológie, a súčasne na všeobecnú duchovnú formáciu.

Príbeh sa odohráva v objatí prírody, v doline obkolesenej prvými výbežkami Álp, kde sa pokoj nesie ešte aj v úsmevoch ľudí a na steblách trávy na okolitých lúkach.

Do tejto idylky 1.mája 2018 vstupuje výprava z nitrianskeho gymnázia túžiaca po nových skúsenostiach, poznatkoch aj kontaktoch nemenej ako po oddychu a psychickom načerpaní. Hoci, práve vyčerpanie zo stretu kultúr, vlny cudzieho jazyka a dlhej cesty, je v prvý večer najzreteľnejším pocitom. Možno s výnimkou skúsenosti modlitby chvál , doznievajúcej v slovách your praise will ever be on my lips ešte niekoľko ďalších dní. Dievčatá súčasne odhaľujú prvé z nečakaných faktov o sebe a tvorí sa medzi nimi väzba (vzťahová, nie kovalentná).

Nasledujúci deň sa nesie v znamení dočasnej zmeny stupňa štúdia zo stredoškolského na (post)univerzitné. Svoje zameranie si skupina vybrať nemôže, a tak navštevuje prevažne humanitné a religiózne predmety typické pre zahraničný program FUS a anglický jazyk so študentami LCI. Najkoncentrovanejšou pozoruhodnosťou v tomto dni je fakt, že potlačenie pokušenia odpisovať zo susedovho testu, vzdialeného najviac 10 cm od aktéra, nevyžaduje nijaké vyčerpávajúce úsilie, a keď prednášajúci zmení slide v prezentácii, v jedinom momente je naprieč miestnosťou počuť šuchot pier (nominatív singuáru=pero). Nečakané pozvanie na narodeninovú oslavu neznámeho oslávenca je výzvou na prekročenie pohodlnej zóny GCMáčiek, no zároveň znásobením väzby na dvojitú aj v dôsledku otázok správcu internátu alias charizmatického Nicka, ktoré ich zlákali na hlbinu. Dievčatá v sebe zároveň odhaľujú stránky, ktoré nepoznali ani ony samé. (Ak Vás o pol druhej nadránom trápi nespavosť, skúste sedatíva zameniť za ruženec v anglickom jazyku.)

Štvrtok rozvíja zápletku rozlúčkou so sr. Máriou Zuzanou a jarný dážd neplánovanej prechádzky zmýva škatuľky a odhaľuje ďalšie zaujímavosti. Väzba sa znásobuje na trojitú. Večer nastáva skúška asimilačných schopností, kedy sa výprava v šatách snaží zapadnúť medzi Američanov v typických rakúskych drindloch a trachtoch (boduje len Magda, prvý, kto ju nájde a ukáže mi na fotke, ktorá to je, má u mňa cukrík). Prevratným zistením je, že Austrian ball nie je hra, ale tanečná slávnosť. Scéna, ktorá neomylne odlíši Európanov od Američanov, keď jedni nesmelo posedávajú a druhí nenechajú dlho čakať na prejavy slobodného uvoľnenia. Dôležitým bodom programu sa o 00:15 stáva skladanie cover verzie piesne Vymyslená, lebo aj keď je Magda večný Extrawurst*, zaslúži si jedinečný a s láskou pripravený darček k osemnástke.

Hlavným hrdinkám sa neskôr dostáva aj duchovnej vzpruhy a šance sebaspoznávania počas jednodňovej duchovnej obnovy. Deň sa uzatvára konečným zadefinovaním posledného bodu programu, ktorým je “bonfire” (=táborák), kedy do popredia vystupuje  priateľskosť amerických “domácich”, napomáhajúca udomácneniu návštevníčok.

Sobotné ráno začína (ako pre koho) nečakanou udalosťou. Magdaléna je, načúvajúc svojmu narodeninovému darčeku, zachytetná pred domom LEN v pyžame  s príjemne prekvapeným výrazom v tvári! Jediným nepríjemným zistetním pred pešou púťou do Mariazellu je, že verš  prší mi za golier  vôbec nepotreboval zmenu. Zámer  réžie bol však od začiatku jasný- vyplaviť sebazápor ako podstatu púte na povrch. Väčšina účastníčok sa, šťastlivo, predvídavo vybavila pršiplášťom no a Dominika má dážď rada :D. Omša v mariazellskej bazilike a prítulné sliepky na trhoch (i perníčky v taškách) sa potom právom stali zaslúženou odmenou. Posledný večer by ani nebol posledný bez nostalgických spomienok a hlbokých rozhovorov, v  prípade vami pozorovaných mladých dám zaistených pohárom broskyňového vína (oprávneným rakúskymi zákonmi) a nočnými (nesmejte sa pred tým monitorom!), absolútne kultivovanými potulkami dedinou.

Hoci katastrofa deja, prichádzajúca s dňom odchodu, sa môže javiť skutočne katastroficky, neustávajúci záujem tamojších a nádherné počasie stupňujúce čaro prírody navôkol zmierňuje bolesť hlavných hrdiniek z lúčenia a nabáda k zachovaniu radosti a pokoja, ktorý nadobudli počas uplynulého týždňa.

Posledná veta hlavnej hostiteľky Bobette Huzovic sa okrem rozlúčky stáva aj výzvou tak pre  odchodiace mladé ženy ako aj pre pokračovanie tohto filmového projektu.

“Be the light to the world!”

Fotogaléria

(text: Katarína Petrovičová)

* večne odčlenený člen skupiny