Máme 25 rokov

A je to tu. Štvrť storočia za nami. Prípravy telocvične, nakrúcanie filmu, pozývanie hostí, zabezpečovanie občerstvenia. Aj takto to vyzeralo posledné týždne na našej škole. Niekto by mohol namietať, že to je na úkor vyučovania. Škola však okrem svojej hlavnej, výchovno-vzdelávacej funkcie, plní aj iné funkcie. Jednou z veľmi dôležitých je funkcia socializačná.

No, ale dosť už z prednášok z Úvodu do pedagogiky. Radšej si povedzme, čo sa to vlastne na našom GCM-ku dialo. Nachvíľu sme trošku zabudli na bežné starosti či radosti každodenného školského života a 2.júna 2016 sme v škole prežili trošku netradičný deň. Pre študentov bol rozdelený na tri časti. Film o škole v aténskej miestnosti, olympiáda na školskom dvore a mestská hra na Pribinovom námestí. Navyše študenti, ktorí mali záujem, sa zúčastnili matematickej súťaže Matboj (21 ich bolo!). Tieto aktivity nám ponúkli trochu uvoľnenia, zábavy a príjemných chvíľ strávených v kruhu svojich spolužiakov i kamarátov z iných tried. Aj takýmto spôsobom sa totiž dajú budovať vzťahy. A nie práve o to nám ide? Verím tomu, že neučenie sa bolo iba pridanou hodnotou a nie hlavným zdrojom radosti na tvárach našich študentov. A ako čerešnička na torte bolo samozrejme riaditeľské voľno pre všetkých študentov v piatok 3.júna, proti ktorému (čuduj sa svete) nikto nenamietal.

Večer o 18:00 sa potom svätou omšou začal oficiálny program pre zamestnancov, hostí, ale taktiež zástupcov študentov. Po nej nasledovala slávnostná akadémia zložená z príhovorov a potom kultúrneho programu v podaní našich žiakov a študentov. Jej súčasťou bolo aj premietanie dlho očakávaného filmu o našej škole. Záver večera patril recepcii, na ktorej bolo veľa možností viesť zaujímavé rozhovory, pospomínať, ale taktiež pozrieť sa dopredu.

A práve pohľad dopredu nás musí napĺňať novým entuziazmom a túžbou pokračovať v budovaní tohto veľkého Božieho diela, ktorým naša škola nesporne je. Dalo by sa veľa rozprávať o výzvach v každej oblasti života školy a najmä v životoch mladých, hľadajúcich ľudí, ktorí na ňu každý rok prichádzajú. Veľmi výstižne to však povedal sám Ježiš v liturgickom čítaní na našej slávnostnej svätej omši: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?” (Lk 15,4). Myslím, že jeho slová už nepotrebujú ďalší komentár. Tak teda, hor sa do ďalších krásnych rokov!

 Fotogaléria

(text: PaedDr. Richard Gurbicz; foto: Mgr. Jaroslav Votoček)