Bronz z MS 2016 v hokeji

Volám sa Kristína Fáberová. Hokej som začala hrať v šiestich rokoch. Ten obetovaný  čas, tréningy, ranné vstávanie a všetka tá drina sa mi vyplatila. Nakoľko v Nitre nie je ženský klub, trénujem a hrávam prvú ligu starších žiakov za klub MMHK Nitra s chlapcami. Tréner ženskej juniorskej reprezentácie sleduje tabuľku produktivity. Na základe mojich výsledkov som  bola pozvaná do širšej nominácie junioriek SR  na turnaj do Rakúska, kde realizačný tím  preveroval  naše  zručnosti.

Hrali sme prípravné zápasy s výberom dievčat  z Rakúska, Talianska a Švajčiarska. Skončili sme na 2.mieste. Ďalší turnaj sa konal v maďarskom Debrecíne, kde sme si zmerali sily s Poľkami, Maďarkami a Češkami. Taktiež nám patrila druhá priečka. Na základe predvedeného výkonu som bola nominovaná na MS I.divízie 18 ročných dievčat, ktoré sa konali v maďarskom meste Miškolc v  termíne 10.1.2016 - 16.1.2016. Po veľkom boji sme si odniesli  bronzovú medailu. Škoda, trošku nám chýbalo hokejové šťastie, lebo striebro bolo na dosah. Postupne sme sa stretli s domácimi Maďarkami, Dánkami, Nórkami a Japonkami.  V polovici tretej tretiny posledného  zápasu s Nemkami, v ktorom sa rozhodovalo, aký cenný kov si odnesieme domov, keďže prvé miesto si už v predstihu zabezpečili  Japonky,  sme vyhrávali 2:1. Nemky vyrovnali v presilovke a  zápas sa dotiahol až do predĺženia, kde sme po nešťastnej chybe inkasovali.  Bezprostredne po zápase bolo sklamanie veľmi veľké a z kabíny bolo cítiť smútok, lebo striebro bolo naozaj blízko.  Tréneri  nás však  pochválili za bojovnosť a obetavosť, ktorá nás sprevádzala počas celého turnaja. Aj keď ambície tímu boli vyššie, lebo sme sa zišli perfektná partia s túžbou nechať na ľade všetko a vyhrať každý jeden zápas, domov sme odchádzali so vztýčenou hlavou a bronzovou medailou na krku, ktorá ma pre mňa osobne cenu zlata.

Boli to moje prvé MS, z ktorých som si okrem cenného kovu odniesla krásne zážitky, nezabudnuteľné spomienky, veľmi cenné skúsenosti a nadviazala nové priateľstvá. Hokeju som veľa obetovala a on mi to teraz vrátil. Ten pocit, keď sme stáli na modrej čiare, držali sa za ramená a spievali slovenskú hymnu po vyhratých zápasoch, bol na nezaplatenie. Vtedy sa mi vynorili v pamäti všetky modriny, bolesti, pády a prekážky, ktoré som musela prekonať, aby som sa dostala až sem.  Za toto všetko ďakujem predovšetkým Bohu! Obrovská vďaka patrí mojim rodičom a súrodencom, ktorí stoja pri mne, nech sa deje čokoľvek, bez nich by som to nedokázala. A v neposlednom rade ďakujem mojej triednej pani profesorke Tóthovej, spolužiakom a všetkým  ktorí mi/nám držali palce a od ktorých som cítila veľmi veľkú podporu. Táto medaila je pre vás všetkých :)

 Fotogaléria

PS: NIKDY SA NEVZDÁVAJTE A BOJUJTE ZA SVOJ SEN ;) !!!

(text a foto: Kristína Fáberová, 1.B)